Ako založiť kvitnúci záhon, ktorý bude krásny od jari do jesene

Krásny záhon nemusí kvitnúť len niekoľko týždňov. Ak správne skombinujete rastliny s rôznym obdobím kvitnutia, môžete sa tešiť z farebnej záhrady od prvých jarných dní až do neskorej jesene. Základom je dobré plánovanie a výber vhodných druhov.

Začnite kvalitnou prípravou pôdy

Pred výsadbou odstráňte burinu, pôdu prekyprite a zapracujte kompost alebo kvalitný záhradnícky substrát. Rastliny sa lepšie zakorenia a budú počas celej sezóny vitálnejšie.

Rozdeľte kvitnutie počas celej sezóny

Pri výbere rastlín myslite na to, aby sa obdobia kvitnutia postupne striedali.

Jar

Na jar rozžiaria záhon napríklad:

• cibuľoviny (tulipány, narcisy, krokusy),
• čemerice,
• bergénie,
• floxy.

Začiatok leta

V tomto období vynikajú:

• šalvie,
• pivonky,
• kosatce,
• kocúrnik.

Leto

Počas leta kvitnú:

• echinacey,
• rudbekie,
• rebríčky,
• levandule,
• krásnoočká.

Koniec leta a jeseň

Farebnosť záhona predĺžia:

• astry,
• rozchodníky,
• veternice,
• okrasné trávy.

Kombinujte rastliny rôznych výšok

Najnižšie rastliny vysádzajte dopredu, stredne vysoké do stredu a najvyššie do zadnej časti záhona. Tak bude každá rastlina dobre viditeľná a záhon bude pôsobiť prirodzene.

Myslite aj na listy

Nie všetku krásu vytvárajú kvety. Rastliny s dekoratívnymi listami, ako sú heuchery, hosty alebo okrasné trávy, dodajú záhonu atraktivitu aj mimo hlavného obdobia kvitnutia.

Vysádzajte rastliny vo väčších skupinách

Namiesto jednotlivých kusov vysaďte rovnaký druh po troch až piatich rastlinách. Takéto skupiny pôsobia výraznejšie a prirodzenejšie.

Doprajte rastlinám správnu starostlivosť

Po výsadbe záhon pravidelne zalievajte, najmä počas prvého roku. Vrstva mulča pomôže udržať vlhkosť v pôde, obmedzí burinu a zlepší celkový vzhľad záhona. Odkvitnuté kvety priebežne odstraňujte, aby mnohé rastliny kvitli dlhšie.

Najčastejšie chyby

• výber rastlín s rovnakým obdobím kvitnutia,
• nesprávne rozmiestnenie podľa výšky,
• príliš veľa rôznych druhov na malej ploche,
• nevhodný výber rastlín pre dané stanovište,
• zanedbanie prípravy pôdy.

Záver

Ak pri zakladaní záhona skombinujete rastliny kvitnúce od jari až do jesene, doplníte ich o druhy s atraktívnymi listami a okrasné trávy, vytvoríte záhon, ktorý bude ozdobou záhrady počas celej sezóny. Dôkladné plánovanie sa vám vráti v podobe bohato kvitnúcej a harmonickej výsadby.

Ako vytvoriť bezúdržbový záhon

Mnohí záhradkári túžia po krásnom záhone, ktorý bude vyzerať upravene počas celej sezóny, no nebude vyžadovať každodennú starostlivosť. Úplne bezúdržbový záhon síce neexistuje, správnym návrhom však môžete množstvo práce výrazne obmedziť.

Vyberte správne miesto

Najjednoduchšie sa udržiava záhon, v ktorom rastú rastliny vhodné pre dané podmienky. Preto si všímajte:

• množstvo slnečného svetla,
• typ pôdy,
• vlhkosť stanovišťa,
• silu vetra.

Rastliny vysadené na vhodnom mieste budú zdravšie a budú potrebovať menej starostlivosti.

Vyberajte odolné rastliny

Do bezúdržbového záhona sa hodia najmä druhy, ktoré sú dlhoveké, odolné voči chorobám a dobre znášajú sucho.

Obľúbené sú napríklad:

• echinacea,
• šalvia,
• rudbekia,
• rebríček,
• levanduľa,
• rozchodníky,
• okrasné trávy.

Tieto rastliny si po zakorenení vyžadujú len minimálnu starostlivosť.

Vysádzajte rastliny dostatočne nahusto

Ak medzi rastlinami zostane veľa voľnej pôdy, rýchlo ju zaplní burina.

Dodržujte odporúčané rozostupy, aby sa rastliny po niekoľkých rokoch spojili do súvislého porastu. Tým prirodzene potlačia rast burín.

Mulčujte povrch záhona

Vrstva mulča pomáha:

• udržať vlhkosť v pôde,
• obmedziť rast buriny,
• chrániť korene pred prehrievaním,
• zlepšiť vzhľad záhona.

Použiť môžete napríklad borovicovú kôru, drevnú štiepku alebo minerálny štrk.

Kedy použiť geotextíliu?

Geotextília môže pomôcť pod štrkom alebo kôrou na miestach, kde sa pôda nebude pravidelne okopávať. Ak však plánujete záhon často dopĺňať novými rastlinami alebo ho obrábať motykou, praktickejšie býva vysádzať bez geotextílie a burinu potláčať hustou výsadbou a mulčom.

Myslite na zavlažovanie

Ak nemáte čas na pravidelné polievanie, oplatí sa zvážiť kvapkovú závlahu. Dodáva vodu priamo ku koreňom rastlín, šetrí vodu aj čas a pomáha udržať rastliny v dobrej kondícii aj počas horúcich dní.

Nepreháňajte to s množstvom druhov

Veľké množstvo rôznych rastlín môže síce pôsobiť zaujímavo, no údržba býva náročnejšia.

Lepším riešením je vybrať niekoľko osvedčených druhov a vysadiť ich vo väčších skupinách. Záhon bude pôsobiť upravenejšie a starostlivosť bude jednoduchšia.

Nezabudnite na okrasné trávy

Okrasné trávy sú jedny z najmenej náročných rastlín. Väčšinu stačí na jar zostrihnúť a počas sezóny si nevyžadujú takmer žiadnu ďalšiu starostlivosť. Navyše dodajú záhonu pohyb a zostávajú dekoratívne aj počas zimy.

Najčastejšie chyby

• výber rastlín nevhodných pre dané stanovište,
• príliš riedka výsadba,
• chýbajúca vrstva mulča,
• vysádzanie náročných druhov vyžadujúcich častú starostlivosť,
• zanedbanie zálievky počas prvého roka po výsadbe.

Záver

Bezúdržbový záhon nevzniká náhodou. Základom je správny výber rastlín, kvalitná príprava pôdy, vhodný mulč a premyslené rozmiestnenie rastlín. Ak všetko naplánujete už pri zakladaní záhona, odmenou vám bude krásna výsadba, ktorá si bude vyžadovať len minimum práce.

Ako kombinovať rastliny podľa výšky, farieb a obdobia kvitnutia

Dobre navrhnutý záhon nie je len o výbere pekných rastlín. Dôležité je, aby jednotlivé druhy spolu ladili výškou, farbami aj obdobím kvitnutia. Vďaka správnej kombinácii bude záhon pôsobiť prirodzene, harmonicky a atraktívne počas celej sezóny.

Začnite výškou rastlín

Najjednoduchším pravidlom je vysádzať rastliny od najnižších po najvyššie.

• Do prednej časti patria nízke trvalky a pôdopokryvné rastliny.
• Do stredu vysádzajte stredne vysoké druhy.
• Do zadnej časti umiestnite vysoké trvalky, okrasné trávy alebo menšie kry.

Takto bude mať každá rastlina dostatok priestoru a nezakryje ostatné.

Kombinujte farby s rozumom

Príliš veľa rôznych farieb môže pôsobiť chaoticky. Najkrajšie záhony zvyčajne využívajú dve až štyri hlavné farby.

Obľúbené kombinácie sú napríklad:

• fialová, ružová a biela,
• žltá, oranžová a červená,
• modrá, biela a strieborná,
• ružová s fialovou a modrou.

Zelené listy a okrasné trávy zároveň pomáhajú jednotlivé farby prirodzene prepojiť.

Myslite na obdobie kvitnutia

Ak všetky rastliny kvitnú naraz, záhon bude po odkvitnutí pôsobiť prázdne.

Ideálne je kombinovať druhy, ktoré kvitnú postupne:

• na jar,
• začiatkom leta,
• počas leta,
• koncom leta a na jeseň.

Tak zostane záhon zaujímavý od prvých teplých dní až do prvých mrazov.

Opakujte rovnaké rastliny

Namiesto jednej rastliny z každého druhu vysádzajte viac kusov rovnakého kultivaru.

Napríklad:

• 3 až 5 echinaceí,
• 3 až 5 šalvií,
• 3 rudbekie,
• skupina okrasných tráv.

Opakovanie rastlín vytvára prirodzenejší vzhľad a záhon pôsobí usporiadane.

Využívajte kontrast listov

Nie vždy rozhodujú iba kvety. Veľký význam majú aj listy.

Kombinujte:

• jemné listy okrasných tráv,
• veľké listy host,
• farebné listy heuchier,
• strieborné listy levandule alebo čisteca.

Aj mimo obdobia kvitnutia bude záhon vyzerať zaujímavo.

Nezabudnite na okrasné trávy

Okrasné trávy dodávajú záhonu pohyb, objem a krásny vzhľad aj počas jesene a zimy. Výborne dopĺňajú kvitnúce trvalky a vytvárajú prirodzené prechody medzi jednotlivými skupinami rastlín.

Najčastejšie chyby

• všetky rastliny majú rovnakú výšku,
• príliš veľa farieb na malom priestore,
• všetky rastliny kvitnú v rovnakom období,
• vysadenie iba jedného kusa z každého druhu,
• nedostatočný priestor pre rast rastlín.

Záver

Pri plánovaní záhona sa oplatí myslieť na výšku rastlín, farebnú harmóniu aj obdobie kvitnutia. Ak tieto tri faktory správne skombinujete, vytvoríte záhon, ktorý bude krásny počas celej sezóny a zároveň bude pôsobiť prirodzene a vyvážene.

Ako vybrať rastliny do záhona podľa stanovišťa

Správny výber rastlín podľa stanovišťa je základom úspešného záhona. Ak rastlinám doprajete podmienky, ktoré im prirodzene vyhovujú, budú lepšie rásť, bohato kvitnúť, budú odolnejšie voči chorobám a ich údržba bude oveľa jednoduchšia. Naopak, aj tá najkrajšia rastlina môže na nevhodnom mieste chradnúť.

Najskôr spoznajte svoje stanovište

Pred nákupom rastlín si odpovedzte na niekoľko otázok:

• Koľko hodín denne na miesto svieti slnko?
• Je pôda suchá alebo dlhšie zadržiava vodu?
• Je miesto chránené pred vetrom?
• Aký typ pôdy máte – piesočnatú, hlinitú alebo ílovitú?

Práve tieto faktory rozhodujú o tom, ktoré rastliny budú prosperovať.

Rastliny na slnečné stanovište

Slnečné záhony sú ideálne pre druhy, ktoré potrebujú minimálne 6 hodín priameho slnka denne.

Obľúbené rastliny:

• echinacea (echinacea)
• šalvia (Salvia)
• rudbekia (Rudbeckia)
• levanduľa
• rebríček (Achillea)
• okrasné trávy, napríklad perovec (Pennisetum)

Takéto rastliny vytvárajú farebné záhony počas celého leta a väčšina z nich dobre znáša aj krátkodobé sucho.

Rastliny do polotieňa

Polotieň znamená približne 3 až 6 hodín slnečného svetla denne alebo rozptýlené svetlo.

Výborne sa hodia:

• hortenzie
• heuchery
• astilby
• čemerice
• hosty (funkie)
• niektoré druhy papradí

Tieto rastliny vytvárajú elegantné a svieže záhony aj na miestach, kde sa slnko objavuje len časť dňa.

Rastliny do tieňa

Aj tienisté miesta môžu byť veľmi atraktívne.

Vhodné sú napríklad:

• hosty
• paprade
• brunnery
• bergénie
• zimozeleň

Tieto druhy ocenia najmä vlhkejšiu pôdu a ochranu pred silným popoludňajším slnkom.

Suché stanovište

Na miestach, kde pôda rýchlo vysychá, vysádzajte rastliny odolné voči suchu.

Odporúčané druhy:

• levanduľa
• rozchodníky
• skalnice
• šalvie
• echinacey
• okrasné trávy

Pomôže aj vrstva mulča, ktorá obmedzí odparovanie vody.

Vlhké stanovište

Ak sa na záhone po daždi dlhšie drží voda, vyberajte druhy, ktorým vyššia vlhkosť neprekáža.

Vhodné sú:

• kosatce
• astilby
• rodgersie
• čemerice
• niektoré paprade

Pri trvalo zamokrenej pôde zvážte zlepšenie drenáže.

Kombinujte rastliny podľa výšky

Pekný záhon nevzniká len správnym výberom druhov, ale aj ich rozmiestnením.

• Dopredu vysádzajte nízke rastliny.
• Do stredu stredne vysoké trvalky.
• Do zadnej časti umiestnite najvyššie druhy alebo okrasné trávy.

Tak bude záhon pôsobiť prirodzene a každá rastlina zostane dobre viditeľná.

Nezabudnite na obdobie kvitnutia

Vyberajte rastliny tak, aby kvitli postupne od jari až do jesene. Vďaka tomu bude záhon atraktívny počas celej sezóny a nikdy nebude pôsobiť prázdno.

Najčastejšie chyby pri výbere rastlín

• výsadba slnkomilných rastlín do tieňa,
• kombinovanie rastlín s rozdielnymi nárokmi na zálievku,
• príliš hustá výsadba,
• ignorovanie konečnej veľkosti rastlín,
• výber len podľa farby kvetov bez ohľadu na podmienky.

Záver

Ak pri výbere rastlín zohľadníte množstvo svetla, typ pôdy a vlhkosť stanovišťa, vytvoríte záhon, ktorý bude krásny, zdravý a nenáročný na údržbu. Rastliny sa vám odvďačia bohatým rastom aj dlhým kvitnutím a starostlivosť o záhradu bude oveľa jednoduchšia.

Ako správne vysádzať rastliny do záhona

Správna výsadba rastlín rozhoduje o tom, ako rýchlo sa nový záhon zakorení, zapojí a začne pôsobiť prirodzene. Ani kvalitná pôda a dobre pripravený výsadbový plán nepomôžu, ak rastliny zasadíte príliš hlboko, poškodíte koreňový bal, nedodržíte rozostupy alebo zanedbáte zálievku počas prvých týždňov.

Pri výsadbe treba zohľadniť druh rastliny, veľkosť koreňového balu, termín výsadby, vlastnosti pôdy, budúcu veľkosť rastliny aj jej nároky na vodu. Inak sa vysádzajú trvalky, inak okrasné trávy a odlišný postup vyžadujú kry, stromy, cibuľoviny alebo rastliny pestované v rašelinových kontajneroch.

Najlepšie výsledky dosiahnete, ak všetky rastliny najskôr rozmiestnite v záhone ešte v kvetináčoch, skontrolujete kompozíciu a až potom začnete kopať výsadbové jamy.

Prečo je správny postup výsadby dôležitý?

Počas výsadby sa rastlina presúva z prostredia pestovateľského kontajnera do úplne nových podmienok. Musí si vytvoriť nové korene, prispôsobiť sa pôde, svetlu, vetru a množstvu vody.

Nesprávne vysadená rastlina môže:

• pomaly zakoreňovať,
• vädnúť aj napriek pravidelnému zalievaniu,
• vytvárať slabé výhonky,
• žltnúť,
• trpieť hnilobou koreňov,
• byť náchylnejšia na mráz,
• postupne sa prepadnúť pod úroveň pôdy,
• vysychať, ak zostane koreňový bal nad terénom,
• odumrieť počas prvej zimy.

Najčastejšou chybou je nesprávna hĺbka výsadby. Väčšina rastlín má byť zasadená približne v rovnakej hĺbke, v akej rástla v pôvodnej nádobe.

Kedy je najlepší čas na výsadbu rastlín do záhona?

Rastliny pestované v kontajneroch možno vysádzať počas väčšiny vegetačného obdobia, ak pôda nie je zamrznutá, premočená alebo extrémne vysušená.

Najvhodnejším obdobím býva:

• jar,
• začiatok leta,
• koniec leta,
• skorá jeseň.

Každý termín má svoje výhody aj riziká.

Jarná výsadba

Jar patrí medzi najlepšie obdobia na zakladanie nového záhona.

Výhody jarnej výsadby:

• rastliny majú celú sezónu na zakorenenie,
• pôda obsahuje viac prirodzenej vlahy,
• teploty nebývajú príliš vysoké,
• možno sledovať rast počas celej sezóny,
• rastliny vstupujú do prvej zimy silnejšie.

Na jar sú vhodné najmä:

• trvalky,
• okrasné trávy,
• kry,
• stromy,
• mrazuvzdorné palmy,
• citlivejšie teplomilné rastliny.

Pri skorej jarnej výsadbe dávajte pozor na premočenú pôdu a neskoré mrazy.

Letná výsadba

Kontajnerované rastliny možno vysádzať aj v lete. Vyžadujú však intenzívnejšiu starostlivosť.

Počas leta je potrebné:

• vysádzať skoro ráno alebo večer,
• vyhnúť sa najhorúcejším dňom,
• dôkladne zavlažiť koreňový bal,
• pravidelne kontrolovať vlhkosť,
• chrániť citlivé rastliny pred prudkým slnkom.

Rastliny s veľkými listami, napríklad hortenzie alebo hosty, môžu po letnej výsadbe dočasne vädnúť aj vtedy, keď je pôda vlhká. Ide o reakciu na vysokú teplotu a intenzívne odparovanie vody.

Jesenná výsadba

Jeseň je veľmi vhodná pre mnohé trvalky, kry a stromy.

Výhody:

• pôda je stále teplá,
• vzduch je chladnejší,
• býva viac zrážok,
• rastliny spotrebujú menej vody,
• korene môžu pokračovať v raste aj po zastavení nadzemnej časti.

Na jeseň však nevysádzajte príliš neskoro citlivé, teplomilné alebo slabo zakorenené rastliny.

Rizikové sú najmä:

• mrazuvzdorné palmy vysádzané tesne pred zimou,
• citlivé okrasné trávy,
• teplomilné trvalky,
• rastliny v premočených pôdach.

Dá sa vysádzať počas zimy?

Počas zimy sa vysádza iba vtedy, keď:

• pôda nie je zamrznutá,
• nie je premočená,
• ide o odolnú drevinu,
• rastlina je vo vegetačnom pokoji.

Pre bežné zakladanie okrasného záhona je bezpečnejšie počkať do jari.

Aké počasie je na výsadbu najlepšie?

Ideálne je:

• zamračené počasie,
• mierna teplota,
• bez silného vetra,
• bez prudkého slnka,
• mierne vlhká pôda.

Vysádzanie počas horúceho slnečného popoludnia výrazne zvyšuje stres rastlín. Korene a koreňové baly môžu vyschnúť ešte skôr, než ich vložíte do pôdy.

Čo pripraviť pred výsadbou?

Pred začiatkom práce si pripravte:

• rastliny,
• výsadbový plán,
• rýľ alebo lopatku,
• rycie vidly,
• záhradnícke nožnice,
• nádobu s vodou,
• zavlažovaciu hadicu alebo krhlu,
• kompost alebo vhodný substrát,
• mulč,
• kolíky a úväzky pri stromoch,
• rukavice,
• meter alebo špagát na kontrolu rozostupov.

Všetky rastliny si ešte raz skontrolujte. Odstráňte poškodené nádoby, suché listy a prípadné buriny rastúce v substráte.

Krok 1: Skontrolujte pripravenosť pôdy

Pred výsadbou musí byť pôda:

• odburinená,
• prekyprená,
• primerane vlhká,
• bez veľkých tvrdých hrúd,
• bez stavebného odpadu,
• upravená podľa nárokov rastlín.

Nevysádzajte do úplne suchej tvrdej pôdy ani do blata.

Ak je pôda veľmi suchá, zalejte záhon deň pred výsadbou. Voda sa stihne vsiaknuť a zemina sa bude lepšie spracúvať.

Ako zistiť, či je pôda vhodne vlhká?

Vezmite hrsť zeminy a stlačte ju.

Vhodne vlhká pôda:

• drží čiastočne tvar,
• nie je lepkavá,
• po dotyku sa rozpadá,
• neuvoľňuje vodu.

Ak vytvára tvrdú lepkavú guľu, je príliš mokrá. Ak sa rozpadá na prach, je príliš suchá.

Krok 2: Skontrolujte výsadbový plán

Pred výsadbou si overte:

• konečnú výšku rastlín,
• šírku dospelých trsov,
• obdobie kvitnutia,
• farebnú kombináciu,
• rozostupy,
• nároky na slnko a vodu.

Vysoké rastliny patria pri záhone pri plote najčastejšie dozadu. Stredne vysoké druhy vytvárajú hlavnú výplň a nízke rastliny ukončujú prednú časť záhona.

Pri ostrovnom záhone viditeľnom zo všetkých strán umiestnite najvyššie rastliny do stredu alebo mierne mimo stredu.

Krok 3: Rozmiestnite rastliny ešte v kvetináčoch

Všetky rastliny najprv položte na ich plánované miesta bez vyberania z nádob.

Tento krok umožní skontrolovať:

• celkovú kompozíciu,
• vzdialenosti medzi skupinami,
• opakovanie rastlín,
• viditeľnosť nižších druhov,
• farebné rozloženie,
• umiestnenie dominánt,
• prístup na údržbu.

Na záhon sa pozrite z viacerých smerov:

• z domu,
• z terasy,
• z chodníka,
• z ulice,
• z hlavného miesta, odkiaľ sa bude záhon pozorovať.

Rastliny v nádobe sú podstatne menšie než po niekoľkých rokoch. Medzery preto nie sú chybou.

Prečo nevysádzať jeden kus z každého druhu?

Jeden kus z mnohých rozdielnych rastlín často vytvorí chaotický zberateľský vzhľad.

Pri väčšine trvaliek je lepšie vysádzať skupiny:

• 3 kusov,
• 5 kusov,
• 7 kusov,
• prípadne väčšie plochy jedného druhu.

Výrazné veľké trvalky, kry a stromy možno použiť samostatne.

Opakovanie rovnakých rastlín vytvára rytmus a spája celý záhon do jedného celku.

Krok 4: Dodržte správne rozostupy

Rozostup sa určuje podľa konečnej šírky rastliny, nie podľa veľkosti kvetináča.

Orientačné vzdialenosti:

• drobné pôdopokryvné rastliny: 15 až 30 cm,
• nízke trvalky: 25 až 40 cm,
• stredne vysoké trvalky: 35 až 60 cm,
• veľké trvalky: 60 až 100 cm,
• menšie okrasné trávy: 30 až 60 cm,
• stredné trávy: 60 až 100 cm,
• mohutné trávy: 100 až 150 cm,
• kry: podľa odrody približne 60 cm až niekoľko metrov,
• stromy: podľa budúcej šírky koruny.

Presné údaje vždy prispôsobte konkrétnemu druhu a odrode.

Čo sa stane pri príliš hustej výsadbe?

Príliš husté rastliny:

• súťažia o vodu a živiny,
• navzájom sa zatienia,
• vytvárajú slabé výhonky,
• sú náchylnejšie na hubové choroby,
• zle presychajú po daždi,
• vyžadujú skoré delenie a presádzanie.

Záhon môže vyzerať plný už prvý rok, ale po dvoch až troch sezónach bude prehustený.

Čo sa stane pri príliš riedkej výsadbe?

Pri príliš veľkých rozostupoch:

• zostáva veľa voľnej pôdy,
• rýchlejšie rastie burina,
• záhon pôsobí nesúrodo,
• mulč sa viac prehrieva,
• trvá dlhšie, kým sa rastliny prepoja.

Rozostupy treba prispôsobiť predpokladanej konečnej veľkosti, nie ich zmenšovať iba kvôli okamžitému efektu.

Krok 5: Rastliny pred výsadbou polejte

Substrát v kvetináčoch má byť pred výsadbou rovnomerne vlhký.

Suchý koreňový bal:

• sa ťažko zavlažuje po výsadbe,
• môže odpudzovať vodu,
• rozpadá sa,
• poškodzuje jemné korene,
• zvyšuje stres rastliny.

Rastliny polejte niekoľko hodín pred výsadbou alebo ich nádoby ponorte do vody.

Kedy ponoriť koreňový bal do vody?

Ponorenie je vhodné najmä vtedy, keď:

• je substrát veľmi suchý,
• rastlina vädne,
• voda po povrchu iba steká,
• koreňový bal je silno prerastený,
• ide o rastlinu pestovanú v rašelinovom substráte.

Nádobu ponorte do vody približne na 10 až 20 minút, kým neprestanú unikať vzduchové bubliny.

Rastlinu nenechávajte ponorenú zbytočne dlho.

Krok 6: Vykopte správne veľkú výsadbovú jamu

Jama má byť:

• o niečo širšia než koreňový bal,
• približne rovnako hlboká ako koreňový bal,
• s prekypreným dnom a stenami,
• bez stojatej vody.

Pri trvalkách postačuje jama približne o tretinu širšia než nádoba.

Pri kroch a stromoch býva vhodná jama približne 1,5- až 2-krát širšia než koreňový bal. Nemá však byť zbytočne hlboká.

Prečo má byť jama širšia, nie hlbšia?

Korene sa po výsadbe rozrastajú najmä do strán, kde je viac vzduchu, vody a živín.

Príliš hlboká jama môže spôsobiť:

• sadnutie zeminy,
• prepadnutie rastliny,
• zasypanie koreňového krčka,
• hromadenie vody pri koreňoch.

Dno jamy musí byť pevné natoľko, aby rastlina časom neklesla.

Má sa dno výsadbovej jamy prekypriť?

Áno, ale nemá zostať príliš mäkké.

Pri zhutnenej pôde dno jemne rozrušte rycími vidlami. Potom ho mierne spevnite, aby koreňový bal po zaliatí neklesol.

Pri stromoch a kroch nevytvárajte pod balom vrstvu sypkého substrátu, ktorá sa neskôr výrazne usadí.

Krok 7: Opatrne vyberte rastlinu z nádoby

Rastlinu nevyťahujte za stonky, výhonky ani listy.

Správny postup:

1. Nádobu jemne stlačte po stranách.
2. Jednou rukou podoprite povrch koreňového balu.
3. Kvetináč obráťte alebo nakloňte.
4. Rastlinu opatrne vysuňte.
5. Pri pevnom balení po nádobe jemne poklepte.

Ak korene prerástli cez odtokové otvory, najskôr ich uvoľnite alebo nádobu opatrne rozstrihnite.

Čo robiť, ak rastlina nejde z kvetináča vybrať?

Plastový kvetináč možno:

• stláčať po stranách,
• jemne poklepať o pevný povrch,
• rozstrihnúť.

Keramickú nádobu môže byť v krajnom prípade potrebné rozbiť.

Nikdy prudko neťahajte za nadzemnú časť. Môžete oddeliť stonky od koreňov alebo poškodiť koreňový krčok.

Krok 8: Skontrolujte koreňový bal

Po vybratí rastliny skontrolujte:

• farbu koreňov,
• vôňu substrátu,
• hustotu prerastania,
• prítomnosť škodcov,
• hnilobu,
• stočené korene.

Zdravé korene bývajú podľa druhu:

• biele,
• krémové,
• svetlohnedé,
• pevné.

Čierne, mäkké a zapáchajúce korene môžu signalizovať hnilobu.

Treba koreňový bal rozrušiť?

Závisí od jeho stavu.

Mierne prerastený bal

Stačí jemne uvoľniť spodné a bočné korene prstami.

Silno stočené korene

Korene opatrne rozčešte alebo urobte niekoľko plytkých zvislých rezov čistým nožom.

Jemný a nepevný bal

Nerozoberajte ho. Mohol by sa úplne rozpadnúť a poškodiť jemné korienky.

Palmy a citlivé dreviny

Ich koreňový bal zbytočne nenarúšajte. Palmy sú na poškodenie koreňov citlivejšie než bežné trvalky.

Prečo treba stočené korene uvoľniť?

Korene ponechané v pevnom kruhu môžu pokračovať v raste okolo balu namiesto toho, aby prerastali do okolitej pôdy.

Výsledkom môže byť:

• slabé zakorenenie,
• rýchle vysychanie,
• nestabilita,
• pomalý rast,
• škrtenie koreňov pri drevinách.

Uvoľňujte ich opatrne. Cieľom nie je odstrániť všetok pôvodný substrát.

Krok 9: Rastlinu vložte do správnej hĺbky

Väčšina trvaliek, okrasných tráv a krov sa vysádza tak, aby horná časť koreňového balu bola na úrovni okolitej pôdy.

Pri sadaní veľmi kyprej pôdy môže byť vhodné umiestniť koreňový bal mierne vyššie.

Rastlina nemá byť:

• hlboko zapustená,
• zasypaná nad pôvodnú úroveň,
• vysadená s koreňovým balom výrazne nad povrchom.

Čo je koreňový krčok?

Koreňový krčok je miesto, kde sa korene menia na kmeň alebo nadzemné výhonky.

Pri stromoch a kroch musí zostať:

• na úrovni okolitého terénu,
• prípadne niekoľko centimetrov nad ním pri ťažkej pôde,
• nezakrytý hrubou vrstvou zeminy alebo mulču.

Hlboké zasadenie koreňového krčka môže viesť k hnilobe a postupnému odumieraniu dreviny.

Ktoré rastliny sa vysádzajú hlbšie?

Niektoré druhy znesú alebo vyžadujú hlbšiu výsadbu.

Patrí sem napríklad:

• plamienok, ktorý možno vysadiť o niekoľko centimetrov hlbšie,
• niektoré ruže, pri ktorých sa miesto štepenia umiestňuje podľa podmienok a spôsobu pestovania pod úroveň pôdy,
• rajčiaky, ktoré však nie sú typickou okrasnou záhonovou rastlinou.

Vždy sa riaďte požiadavkami konkrétneho druhu.

Ktoré rastliny nesmú byť vysadené hlboko?

Na hlbokú výsadbu sú citlivé najmä:

• pivonky,
• kosatce s podzemkami,
• mnohé okrasné trávy,
• juky,
• rozchodníky,
• levandule,
• palmy,
• väčšina stromov a krov.

Pri pivonkách môže príliš hlboká výsadba spôsobiť, že nebudú kvitnúť.

Ako vysadiť pivonku?

Očká bylinných pivoniek majú byť spravidla iba približne 3 až 5 cm pod povrchom pôdy.

Ak sú príliš hlboko:

• rastlina môže vytvárať listy,
• ale kvitnutie bude slabé alebo žiadne.

Pivonky vysádzajte na slnečné miesto do hlbokej, priepustnej pôdy.

Ako vysadiť kosatce?

Podzemky kosatcov sa vysádzajú plytko.

Vrchná časť podzemku má zostať:

• tesne pri povrchu,
• prípadne mierne odkrytá,
• vystavená slnku.

Hlboko zasadené kosatce môžu hniť a slabo kvitnúť.

Krok 10: Zasypte jamu pôdou

Na zasypanie použite predovšetkým pôvodnú upravenú zeminu.

Možno ju zmiešať s:

• vyzretým kompostom,
• vhodným substrátom,
• minerálnou zložkou podľa druhu rastliny.

Nevytvárajte okolo koreňového balu malé vrecko úplne odlišného materiálu, ak je okolitá pôda ťažká alebo zhutnená.

Korene by mali postupne prerastať do okolitej pôdy bez výraznej bariéry.

Treba dať do jamy čistý substrát?

Väčšinou nie.

Čistý rašelinový substrát môže:

• rýchlo vysychať,
• po preschnutí odpudzovať vodu,
• výrazne sadnúť,
• zadržiavať priveľa vody v ílovitej jame,
• obmedziť prerastanie koreňov do okolia.

Lepšie je zmiešať ho s pôvodnou zeminou alebo upraviť celú plochu ešte pred výsadbou.

Krok 11: Pôdu okolo koreňov jemne pritlačte

Počas zasypávania pôdu postupne jemne pritláčajte rukami.

Cieľom je odstrániť veľké vzduchové medzery, nie pôdu silno zhutniť.

Pri trvalkách možno pôdu pritlačiť dlaňami. Pri väčších drevinách ju jemne spevnite chodidlom po obvode jamy, nikdy však nestúpajte priamo na koreňový bal.

Prečo sú veľké vzduchové medzery problémom?

Korene v prázdnych dutinách:

• nemajú kontakt s vlhkou pôdou,
• môžu vyschnúť,
• horšie sa zakoreňujú,
• rastlina sa môže po zaliatí nakloniť.

Dôkladná zálievka po výsadbe pomáha pôdu usadiť okolo koreňov.

Krok 12: Vytvorte zavlažovaciu misku

Okolo väčších rastlín, krov a stromov možno vytvoriť nízky okraj zo zeminy.

Vznikne zavlažovacia miska, ktorá:

• zadrží vodu pri koreňoch,
• zabráni rýchlemu odtečeniu,
• umožní hlbokú zálievku,
• je užitočná najmä na svahu.

Miska by nemala zostať trvalo podmáčaná. Po zakorenení ju možno postupne zarovnať.

Krok 13: Rastlinu dôkladne zalejte

Každú rastlinu zalejte bezprostredne po výsadbe, aj keď je pôda vlhká alebo sa očakáva dážď.

Zálievka:

• spojí koreňový bal s okolitou pôdou,
• odstráni vzduchové medzery,
• dodá koreňom vodu,
• pomôže usadiť zeminu,
• ukáže, či sa rastlina neprepadla.

Zalievajte pomaly, aby voda vsiakla ku koreňom a neodplavila pôdu.

Koľko vody použiť po výsadbe?

Množstvo závisí od veľkosti rastliny a pôdy.

Orientačne:

• malé trvalky: približne 0,5 až 2 litre,
• väčšie trvalky a trávy: približne 2 až 5 litrov,
• menšie kry: približne 5 až 10 litrov,
• väčšie kry: približne 10 až 20 litrov,
• stromy: približne 20 až 50 litrov alebo viac podľa veľkosti balu.

Nejde o presné univerzálne hodnoty. Voda musí prevlhčiť celý koreňový bal a jeho bezprostredné okolie.

Treba po zaliatí doplniť pôdu?

Áno, ak sa okolo rastliny vytvoria priehlbiny alebo odkryjú korene.

Doplňte zeminu, ale nezakryte:

• koreňový krčok,
• bázu trvalky,
• srdiečko rastliny,
• miesto, ktoré bolo v nádobe nad substrátom.

Krok 14: Zamulčujte povrch

Mulč pomáha:

• obmedziť burinu,
• zadržiavať vlahu,
• chrániť pôdu pred prehrievaním,
• obmedziť tvorbu pôdneho prísušku,
• znížiť rozstrekovanie zeminy na listy,
• vytvoriť upravený vzhľad.

Použiť možno:

• kôru,
• drevnú štiepku,
• štrk,
• lávovú drť,
• kompost,
• minerálny mulč.

Materiál vyberte podľa typu záhona a nárokov rastlín.

Ako hrubú vrstvu mulču použiť?

Orientačne:

• jemná kôra: približne 4 až 6 cm,
• hrubšia kôra alebo štiepka: približne 5 až 8 cm,
• štrk: približne 3 až 6 cm,
• kompostový mulč: približne 2 až 4 cm.

Príliš tenká vrstva burinu výrazne nepotlačí. Príliš hrubá vrstva môže obmedziť prúdenie vzduchu a zadržiavať priveľa vlhkosti.

Mulč nedávajte priamo ku krčku rastliny

Okolo bázy ponechajte malý voľný priestor.

Mulč nahromadený priamo pri stonkách alebo kmeni môže spôsobovať:

• hnilobu,
• plesne,
• poškodenie kôry,
• úkryt pre slimáky a hlodavce,
• zadržiavanie nadmernej vlhkosti.

Pri stromoch nevytvárajte vysoké kužele kôry okolo kmeňa.

Krok 15: Označte rastliny

Najmä pri novom väčšom záhone je vhodné ponechať pri rastlinách menovky.

Pomôžu pri:

• jarnej údržbe,
• rozpoznávaní neskoro rašiacich trvaliek,
• plánovaní delenia,
• dopĺňaní rovnakých odrôd,
• evidencii kvitnutia.

Názvy si môžete uložiť aj do výsadbového plánu alebo odfotografovať etikety.

Krok 16: Skontrolujte stabilitu vyšších rastlín

Vyššie trvalky, trávy, kry a stromy môžu po výsadbe potrebovať dočasnú oporu.

Opora je vhodná najmä pri:

• veternom stanovišti,
• veľkom koreňovom bale,
• vysokom kmeni,
• čerstvo presadenej drevine,
• kyprých navážkach.

Rastlina sa nemá výrazne kývať, pretože pohyb trhá nové jemné korene.

Ako správne podoprieť strom?

Strom možno upevniť:

• jedným kolom na záveternej strane,
• dvoma kolmi po stranách,
• troma kolmi pri väčších stromoch.

Úväzok má byť:

• široký,
• mäkký,
• nepoškodzujúci kôru,
• dostatočne voľný na mierny prirodzený pohyb.

Koly pravidelne kontrolujte a po zakorenení odstráňte.

Treba odstraňovať kvety po výsadbe?

Pri silných a dobre zavlažovaných rastlinách to väčšinou nie je potrebné.

Odstránenie časti kvetov môže pomôcť, ak:

• rastlina je výrazne zvädnutá,
• bola vysadená počas horúčav,
• má malý koreňový bal a veľa kvetov,
• ide o oslabený alebo presušený kus.

Rastlina potom môže viac energie venovať zakoreneniu.

Treba rastliny po výsadbe zostrihnúť?

Závisí od druhu.

Možno odstrániť:

• zlomené výhonky,
• suché listy,
• poškodené časti,
• odkvitnuté kvety,
• choré listy.

Zdravé rastliny zbytočne výrazne neskracujte, ak to konkrétny druh nevyžaduje.

Stromy po výsadbe nerežte automaticky. Koruna a korene potrebujú zostať v primeranej rovnováhe.

Starostlivosť počas prvých dní po výsadbe

Počas prvého týždňa kontrolujte rastliny denne, najmä počas teplého počasia.

Sledujte:

• vlhkosť koreňového balu,
• vädnutie,
• prepadnutie rastliny,
• obnažené korene,
• poškodenie vetrom,
• slimáky,
• spálenie listov.

Nevyhodnocujte vlhkosť iba podľa povrchu mulču. Prstom skontrolujte pôdu pod ním.

Ako často zalievať nový záhon?

Frekvencia závisí od:

• počasia,
• typu pôdy,
• druhu rastliny,
• veľkosti koreňového balu,
• hrúbky mulču,
• slnečného žiarenia,
• vetra.

Počas prvých týždňov musí koreňový bal zostať rovnomerne mierne vlhký.

To neznamená, že pôda má byť neustále mokrá.

Orientačný režim zálievky po výsadbe

Pri miernom počasí možno postupovať približne takto:

Prvé dva týždne

Kontrola každý deň a zálievka podľa potreby.

Tretí až šiesty týždeň

Výdatná zálievka v dlhších intervaloch, spravidla niekoľkokrát za týždeň podľa počasia.

Po zakorenení

Postupne predlžujte intervaly. Zalievanie má podporovať rast koreňov do hĺbky.

V horúčavách môže byť potrebná častejšia zálievka. Počas daždivého obdobia ju obmedzte.

Prečo je hlboká zálievka lepšia než časté kropenie?

Malé množstvo vody zvlhčí iba povrch pôdy.

Rastliny potom vytvárajú plytké korene a sú citlivejšie na sucho.

Výdatná pomalá zálievka:

• prenikne hlbšie,
• podporí rast koreňov,
• znižuje odparovanie,
• predlžuje interval medzi zalievaním.

Zavlažujte ku koreňom, nie iba na listy.

Ako zistiť, či voda prenikla dostatočne hlboko?

Po zálievke môžete na okraji koreňovej zóny opatrne vykopať malú kontrolnú jamku.

Pôda má byť vlhká:

• v celej hĺbke koreňového balu,
• nielen v horných niekoľkých centimetroch.

Ak je povrch mokrý, ale pôda nižšie suchá, zalievate príliš krátko.

Môže rastlina vädnúť aj v mokrej pôde?

Áno.

Vädnutie môže spôsobiť:

• poškodenie koreňov,
• premokrenie,
• nedostatok kyslíka,
• horúčava,
• prudké slnko,
• hniloba,
• neschopnosť koreňov prijímať vodu.

Pred ďalším zalievaním vždy skontrolujte pôdu. Automatické pridávanie vody môže situáciu zhoršiť.

Kedy začať po výsadbe hnojiť?

Ak bola pôda dobre pripravená a obsahuje kompost, rastliny zvyčajne nepotrebujú okamžité silné hnojenie.

Po výsadbe sa majú najskôr zakoreniť.

S prihnojovaním možno začať:

• po niekoľkých týždňoch,
• po viditeľnom začiatku rastu,
• podľa nárokov konkrétneho druhu.

Koncentrované hnojivo priamo ku koreňom môže spôsobiť popálenie.

Je vhodný koreňový stimulátor?

Koreňový stimulátor môže podporiť zakoreňovanie, nie je však nevyhnutný.

Najväčší význam má pri:

• stromoch,
• kroch,
• väčších presádzaných rastlinách,
• oslabených koreňových baloch.

Nemôže nahradiť správnu výsadbu, kvalitnú pôdu a pravidelnú zálievku.

Ako vysádzať trvalky?

Pri trvalkách postupujte takto:

1. Rastliny rozmiestnite v skupinách.
2. Dodržte odporúčané rozostupy.
3. Koreňové baly zalejte.
4. Vykopte jamy o niečo širšie než nádoby.
5. Rastliny opatrne vyberte.
6. Uvoľnite silno stočené korene.
7. Vysaďte ich do pôvodnej hĺbky.
8. Pôdu jemne pritlačte.
9. Dôkladne zalejte.
10. Pridajte mulč.

Pri trvalkách dávajte pozor, aby ste zeminou alebo mulčom nezasypali stred rastliny.

Ako vysádzať okrasné trávy?

Okrasné trávy sa vysádzajú podobne ako trvalky.

Dôležité je:

• dodržať ich budúcu šírku,
• nevysádzať ich príliš hlboko,
• nezasypať stred trsu,
• vybrať pôdu podľa druhu,
• zabezpečiť odtok vody.

Suchomilné trávy, napríklad niektoré kavyly, potrebujú priepustnú pôdu. Miscanthus alebo Panicum znesú výživnejšiu a mierne vlhkú zeminu.

Ako vysádzať hortenzie?

Hortenzie potrebujú:

• výživnú pôdu,
• dostatok humusu,
• rovnomernú vlhkosť,
• ochranu pred vyschnutím.

Postup:

1. Koreňový bal dôkladne namočte.
2. Vykopte širokú jamu.
3. Pôvodnú pôdu zmiešajte s kompostom alebo vhodným substrátom.
4. Hortenziu vysaďte do rovnakej hĺbky.
5. Dôkladne zalejte.
6. Pridajte organický mulč.
7. Počas prvej sezóny pravidelne kontrolujte vlhkosť.

Hortenzie majú relatívne plytké korene a počas sucha rýchlo vädnú.

Ako vysádzať levanduľu a suchomilné rastliny?

Suchomilné rastliny potrebujú najmä priepustnosť.

Pri výsadbe:

• nepoužívajte priveľa kompostu,
• zlepšite ťažkú pôdu minerálnou zložkou,
• vysádzajte mierne vyššie,
• mulčujte štrkom alebo lávovou drťou,
• neumiestňujte mulč ku krčku,
• neprelievajte.

Levanduľa vysadená do mokrej výživnej pôdy môže bujne rásť, ale slabo kvitnúť a počas zimy vyhniť.

Ako vysádzať hosty a rastliny do polotieňa?

Hosty, paprade, astilby a brunery obľubujú:

• humóznu pôdu,
• rovnomernú vlhkosť,
• polotieň,
• organický mulč.

Pri výsadbe nezasypte rastový stred. Nové výhonky musia mať voľný priestor na rašenie.

V suchom tieni pod stromami treba počítať s konkurenciou koreňov a zabezpečiť pravidelnejšiu zálievku.

Ako vysádzať kry?

Pri výsadbe krov:

1. Skontrolujte budúcu výšku a šírku.
2. Vykopte jamu širšiu než koreňový bal.
3. Rozrušte hladké steny jamy.
4. Ker vyberte z nádoby.
5. Uvoľnite stočené korene.
6. Vysaďte ho do pôvodnej hĺbky.
7. Zasypte upravenou pôvodnou zeminou.
8. Vytvorte zavlažovaciu misku.
9. Dôkladne zalejte.
10. Zamulčujte bez kontaktu mulču s konármi.

Veľké kry nevysádzajte príliš blízko pri sebe iba podľa ich veľkosti pri nákupe.

Ako vysádzať stromy?

Pri stromoch je správna hĺbka mimoriadne dôležitá.

Postup:

1. Vykopte širokú, nie príliš hlbokú jamu.
2. Nájdite koreňový krčok.
3. Odstráňte obal alebo nádobu.
4. Pri balených stromoch uvoľnite materiál podľa spôsobu balenia.
5. Strom postavte tak, aby koreňový krčok zostal na úrovni pôdy.
6. Jama sa zasype pôvodnou upravenou zeminou.
7. Pôda sa mierne spevní.
8. Vytvorí sa zavlažovacia miska.
9. Strom sa výdatne zaleje.
10. Podľa potreby sa upevní ku kolom.
11. Koreňová zóna sa zamulčuje.

Mulč nesmie byť nahromadený priamo pri kmeni.

Treba z koreňového balu stromu odstrániť jutovinu?

Závisí od materiálu.

Prírodnú jutovinu možno v niektorých prípadoch ponechať na spodnej časti balu, ale hornú časť treba uvoľniť a odhrnúť od kmeňa.

Syntetické materiály, plastové špagáty, kovové koše alebo nerozložiteľné obaly treba odstrániť alebo upraviť podľa konkrétneho balenia.

Dôležité je, aby nič neškrtilo kmeň ani hlavné korene.

Ako vysádzať ruže?

Ruže potrebujú:

• slnečné miesto,
• hlbokú výživnú pôdu,
• dobrú cirkuláciu vzduchu,
• pravidelnú zálievku.

Kontajnerované ruže sa vysádzajú s neporušeným koreňovým balom.

Miesto štepenia sa v našich podmienkach často umiestňuje niekoľko centimetrov pod úroveň pôdy, čo pomáha chrániť rastlinu pred mrazom. Presná hĺbka závisí od typu ruže a spôsobu pestovania.

Po výsadbe ružu dôkladne zalejte a podľa termínu primerane skráťte podľa odporúčaní pre konkrétnu skupinu.

Ako vysádzať popínavé rastliny?

Popínavky vysádzajte v určitej vzdialenosti od múru alebo plota, zvyčajne približne 30 až 50 cm podľa podmienok.

Pôda tesne pri základoch býva:

• suchá,
• kamenistá,
• plná stavebných zvyškov,
• chránená pred dažďom.

Výhonky po výsadbe nasmerujte k opore.

Plamienok možno pri mnohých odrodách vysadiť mierne hlbšie, aby vytvoril ďalšie výhonky a lepšie regeneroval.

Ako vysádzať cibuľoviny?

Základné pravidlo hovorí, že cibuľa sa vysádza približne do hĺbky dvoch až trojnásobku svojej výšky.

Výnimky existujú, preto sa riaďte konkrétnym druhom.

Cibuľoviny možno vysádzať:

• jednotlivo,
• v menších skupinách,
• vo väčších nepravidelných plochách.

Najprirodzenejšie pôsobia skupiny viacerých kusov.

Špicatá časť cibule smeruje nahor, koreňová báza nadol.

Ako vysádzať okrasné cesnaky?

Okrasné cesnaky potrebujú:

• slnko,
• priepustnú pôdu,
• ochranu pred zimným premokrením.

Vysádzajú sa na jeseň, spravidla do hĺbky približne dvoch až trojnásobku výšky cibule.

Dobre pôsobia v skupinách medzi:

• šalviami,
• echinaceami,
• okrasnými trávami,
• levanduľami.

Neskôr rastúce trvalky zakryjú žltnúce listy cesnakov.

Ako vysádzať mrazuvzdorné palmy?

Palmy vysádzajte najlepšie na jar alebo začiatkom leta.

Postup:

1. Vyberte slnečné a chránené miesto.
2. Skontrolujte odtok vody.
3. Vykopte širokú jamu.
4. Koreňový bal zbytočne nerozoberajte.
5. Palmu vysaďte v rovnakej hĺbke.
6. Bázu kmeňa nezasypávajte.
7. Pôdu jemne pritlačte.
8. Dôkladne zalejte.
9. Podľa potreby palmu stabilizujte.
10. Koreňovú zónu zamulčujte, ale mulč nedávajte ku kmeňu.

V ťažkej pôde je vhodná mierne vyvýšená výsadba. Palma nesmie stáť v zime vo vode.

Ako vysádzať rastliny na svahu?

Na svahu vytvorte pre každú väčšiu rastlinu menšiu vodorovnú terasu.

Rastlinu nevysádzajte do naklonenej jamy, z ktorej voda okamžite odtečie.

Na spodnej strane vytvorte nízky okraj, ktorý pomôže zachytiť zálievku.

Povrch zamulčujte a pri prudšom svahu použite:

• kamene,
• jutovú sieť,
• kokosovú rohož,
• pôdopokryvné rastliny.

Ako vysádzať pri geotextílii?

Ak je pod mulčom geotextília:

1. Rastliny presne rozmiestnite.
2. Textíliu narežte do tvaru kríža.
3. Okraje odhrňte.
4. Vykopte dostatočne veľkú jamu.
5. Rastlinu vysaďte.
6. Textíliu upravte okolo rastliny.
7. Ponechajte dostatočne veľký otvor na rast.
8. Textíliu upevnite plastovými klincami.
9. Doplňte mulč.

Otvor nesmie zvierať bázu rastliny. Pri rozrastajúcich sa trvalkách bude potrebné geotextíliu postupne zväčšovať alebo odstrániť.

Je geotextília vhodná pre trvalkový záhon?

Vo väčšine klasických trvalkových záhonov nie je ideálna.

Môže:

• obmedzovať rozrastanie,
• komplikovať delenie rastlín,
• sťažovať presádzanie,
• prekážať pri okopávaní,
• brániť zapracovaniu kompostu.

Ak plánujete pravidelné okopávanie motykou, geotextíliu nepoužívajte.

Vhodnejšia môže byť pod štrkom medzi väčšími krami a pomaly rastúcimi rastlinami.

Ako vysádzať rastliny do štrkového záhona?

Najskôr pripravte priepustnú pôdu a rastliny vysaďte. Až potom doplňte štrk.

Postup:

1. Odstráňte burinu.
2. Upravte pôdu minerálnou zložkou.
3. Rozmiestnite rastliny.
4. Vysaďte ich mierne vyššie, ak je pôda ťažká.
5. Dôkladne zalejte.
6. Povrch prekryte štrkom.
7. Nechajte voľný priestor pri krčkoch rastlín.

Štrk nesmie zasypať stred trsu ani bázu dreviny.

Ako vysádzať rastliny do záhona s kôrou?

Najskôr sa vykoná výsadba a až následne sa rozprestrie kôra.

Pri existujúcom kôrovom mulči:

1. Kôru odhrňte.
2. Vykopte jamu v pôde.
3. Rastlinu vysaďte.
4. Zalejte.
5. Kôru vráťte okolo rastliny.
6. Ponechajte voľný priestor pri báze.

Nemiešajte veľké množstvo nerozloženej kôry priamo do výsadbovej jamy.

Ako vysádzať rastliny v skupinách?

Najprv určte približný obrys celej skupiny.

Rastliny môžete rozmiestniť:

• do nepravidelného trojuholníka,
• do oválu,
• do mierneho oblúka,
• vo voľnej ploche.

Nevysádzajte ich automaticky do rovného radu, ak nejde o formálnu výsadbu.

Pri skupine piatich rastlín možno použiť:

• dve v prednej časti,
• tri mierne vzadu,
• nepravidelné rozostupy v odporúčanom rozsahu.

Ako vysádzať predný, stredný a zadný rad?

Pri pohľade z jednej hlavnej strany možno záhon rozdeliť nasledovne:

Predný rad

Nízke a pôdopokryvné rastliny.

Príklady:

• kocúrnik,
• nízka šalvia,
• rozchodník,
• pakost,
• tymian,
• nízke ostrice.

Stredný rad

Hlavná kvitnúca vrstva.

Príklady:

• echinacea,
• rudbekia,
• rebríček,
• denivka,
• stredne vysoké trávy.

Zadný rad

Najvyššie trvalky, kry a trávy.

Príklady:

• hortenzie,
• ozdobnice,
• Calamagrostis,
• verbeny,
• vyššie rudbekie,
• menšie stromy.

Jednotlivé vrstvy sa môžu mierne prelínať. Nemusia vytvárať tri presné rovné čiary.

V akom poradí rastliny vysádzať?

Najpraktickejšie poradie je:

1. stromy,
2. veľké kry,
3. menšie kry,
4. vysoké okrasné trávy,
5. dominantné trvalky,
6. stredne vysoké trvalky,
7. nízke trvalky,
8. pôdopokryvné rastliny,
9. cibuľoviny,
10. mulč.

Tým sa znižuje riziko, že pri manipulácii s veľkým stromom pošliapete malé trvalky.

Ako vysádzať záhon po etapách?

Ak nemôžete vysadiť celý záhon naraz, postupujte od najdôležitejších prvkov.

Najskôr vysaďte:

• stromy,
• kry,
• dominantné trávy,
• hlavné skupiny trvaliek.

Neskôr doplňte:

• menšie trvalky,
• pôdopokryvné rastliny,
• cibuľoviny,
• dekorácie.

Dodržte konečné rozostupy. Dočasne prázdne miesta môžete vyplniť letničkami alebo nádobami.

Čo robiť s rastlinami, ktoré nemôžete hneď vysadiť?

Umiestnite ich:

• do svetlého polotieňa,
• mimo silného vetra,
• na miesto s dostupnou vodou.

Pravidelne kontrolujte substrát. Malé nádoby počas leta vysychajú veľmi rýchlo.

Rastliny nenechávajte dlhodobo:

• v uzavretom aute,
• na rozpálenej dlažbe,
• na priamom slnku bez zálievky,
• stáť vo vode.

Ako chrániť čerstvo vysadené rastliny pred slnkom?

Citlivé rastliny možno na niekoľko dní zatieniť:

• tieniacou sieťou,
• bielou netkanou textíliou,
• dočasnou zástenou,
• konármi.

Ochrana má prepúšťať vzduch. Rastlinu neuzatvárajte do nepriedušného obalu.

Postupné privykanie je dôležité najmä pri rastlinách, ktoré boli pestované v skleníku alebo tieni.

Ako chrániť nový záhon pred slimákmi?

Slimáky často napádajú čerstvo vysadené:

• hosty,
• georgíny,
• echinacey,
• šalvie,
• mladé výhonky trvaliek.

Pomáha:

• pravidelná kontrola večer,
• odstránenie úkrytov,
• primeraná zálievka ráno,
• bariéry,
• povolené prípravky proti slimákom podľa návodu,
• ochranné kruhy okolo citlivých rastlín.

Poškodenie mladého rastového stredu môže výrazne spomaliť zapojenie rastliny.

Čo robiť, ak rastlina po výsadbe vädne?

Najskôr skontrolujte pôdu pri koreňovom bale.

Možné príčiny:

• suchý bal,
• nedostatočná zálievka,
• horúce počasie,
• poškodenie koreňov,
• prudký vietor,
• premokrenie,
• príliš hlboká výsadba.

Ak je pôda suchá, dôkladne zalejte. Ak je mokrá, ďalšiu vodu nepridávajte a skontrolujte odtok.

Rastlinu možno dočasne zatieniť a odstrániť odkvitnuté kvety.

Čo robiť, ak rastlina po zaliatí klesla?

Opatrne ju nadvihnite do správnej výšky a pod koreňový bal doplňte zeminu.

Nenechávajte ju prepadnutú v priehlbine, kde sa bude zhromažďovať voda.

Po úprave pôdu znovu jemne pritlačte a zalejte.

Čo robiť, ak je koreňový bal nad povrchom?

Doplňte pôdu po jeho horný okraj, ale nezasypte bázu rastliny nad pôvodnú úroveň.

Odkrytý bal rýchlo vysychá a korene sa môžu poškodiť slnkom.

Ak je rastlina celá príliš vysoko, opatrne ju vyberte a jamu prehĺbte.

Ako spoznať, že sa rastlina zakorenila?

Znaky úspešného zakorenenia:

• tvorba nových listov,
• rast nových výhonkov,
• pevnejšie držanie v pôde,
• menšia potreba častej zálievky,
• zdravá farba,
• kvitnutie alebo tvorba pukov.

Mierny útlm počas prvých dní je bežný. Dlhodobé vädnutie, žltnutie a zastavenie rastu treba riešiť.

Ako dlho trvá zakorenenie?

Orientačne:

• malé trvalky: niekoľko týždňov,
• okrasné trávy: približne niekoľko týždňov až jednu sezónu,
• kry: jednu až dve vegetačné sezóny,
• stromy: niekoľko rokov podľa veľkosti,
• veľké presádzané dreviny: aj dlhšie.

Rastlina môže vytvárať nové listy skôr, než je koreňový systém úplne stabilný.

Treba nový záhon pravidelne okopávať?

Počas prvých rokov je vhodné burinu odstraňovať pravidelne, kým je malá.

Plytké okopávanie:

• naruší mladé buriny,
• prevzdušní povrch,
• obmedzí odparovanie po rozrušení prísušku.

Neokopávajte hlboko pri koreňoch rastlín. Môžete poškodiť jemné korene.

Ak je pod mulčom geotextília, motyku nepoužívajte, pretože ju môžete roztrhnúť.

Kedy doplniť mulč?

Mulč kontrolujte aspoň raz za rok.

Doplňte ho, keď:

• sa rozložil,
• presvitá pôda,
• výrazne sa znížila jeho vrstva,
• burina ľahko klíči.

Pred doplnením odstráňte burinu a podľa potreby prekyprite povrch pôdy.

Prvá zima po výsadbe

Čerstvo vysadené rastliny sú často citlivejšie než staršie zakorenené kusy.

Pred zimou:

• dôkladne zalejte vždyzelené rastliny,
• skontrolujte stabilitu stromov,
• zamulčujte koreňovú zónu,
• chráňte citlivé druhy,
• neprehnojujte dusíkom,
• odstráňte choré časti.

Zimný kry musí byť priedušný. Rastliny nezakrývajte príliš skoro ani nepriedušnou fóliou.

Najčastejšie chyby pri výsadbe rastlín do záhona

Medzi najčastejšie chyby patria:

• výsadba bez plánu,
• nedodržanie budúcej veľkosti rastlín,
• príliš husté rozostupy,
• príliš hlboká výsadba,
• koreňový bal ponechaný nad povrchom,
• suchý bal pred výsadbou,
• poškodenie koreňov pri vyberaní,
• ponechanie pevne stočených koreňov,
• použitie čisto rašelinového substrátu v ílovitej jame,
• vysoká dávka hnojiva ku koreňom,
• nedostatočná zálievka,
• každodenné povrchové kropenie,
• mulč nahromadený ku krčku rastliny,
• výsadba počas silnej horúčavy,
• zanedbanie zálievky počas prvého leta,
• výsadba rastlín s rozdielnymi nárokmi do jednej zóny,
• použitie geotextílie tam, kde sa má záhon okopávať,
• vysádzanie veľkých drevín až po malých trvalkách,
• neskorá jesenná výsadba citlivých druhov.

Správna výsadba krok za krokom

Celý postup možno zhrnúť nasledovne:

1. Pripravte a odburiňte pôdu.
2. Skontrolujte výsadbový plán.
3. Rozmiestnite rastliny v kvetináčoch.
4. Overte budúce výšky a rozostupy.
5. Koreňové baly dôkladne zalejte.
6. Začnite stromami a veľkými krami.
7. Vykopte jamu širšiu než koreňový bal.
8. Rastlinu opatrne vyberte z nádoby.
9. Skontrolujte a jemne uvoľnite korene.
10. Vysaďte ju do správnej hĺbky.
11. Zasypte jamu pôvodnou upravenou zeminou.
12. Pôdu jemne pritlačte.
13. Rastlinu dôkladne zalejte.
14. Skontrolujte, či sa neprepadla.
15. Doplňte mulč.
16. Pri vyšších rastlinách pridajte oporu.
17. Počas prvých týždňov pravidelne kontrolujte vlhkosť.
18. Odstraňujte burinu, kým je malá.

Často kladené otázky

Ako hlboko vysádzať rastliny do záhona?

Väčšinu rastlín vysaďte približne do rovnakej hĺbky, v akej rástli v nádobe. Výnimkou sú niektoré druhy, napríklad plamienky alebo špecificky vysádzané ruže.

Treba rastliny pred výsadbou poliať?

Áno. Koreňový bal musí byť rovnomerne vlhký. Veľmi suché nádoby možno na niekoľko minút ponoriť do vody.

Aká veľká má byť výsadbová jama?

Pri trvalkách o niečo širšia než nádoba. Pri kroch a stromoch približne 1,5- až 2-krát širšia než koreňový bal. Jama nemá byť zbytočne hlboká.

Treba rozobrať koreňový bal?

Mierne stočené korene jemne uvoľnite. Veľmi jemné a nepevné baly nerozoberajte. Pri palmách a citlivých rastlinách obmedzte zásahy na minimum.

Môžem dať do jamy univerzálny substrát?

Môžete ho v primeranom množstve zmiešať s pôvodnou zeminou. Nevytvárajte však jamu naplnenú iba čistým rašelinovým substrátom.

Treba do jamy pridať hnojivo?

Silné minerálne hnojivo priamo ku koreňom nie je vhodné. Bezpečnejší je vyzretý kompost alebo pomaly pôsobiace hnojivo použité podľa návodu.

Ako ďaleko od seba vysádzať trvalky?

Podľa ich konečnej šírky. Menšie trvalky približne 25 až 40 cm, stredné 35 až 60 cm a veľké 60 až 100 cm.

Prečo záhon po výsadbe vyzerá prázdny?

Rastliny sú ešte malé. Záhon sa spravidla začne výraznejšie zapájať počas druhého a tretieho roka. Medzery nezapĺňajte veľkými trvalkami príliš nahusto.

Ako často zalievať po výsadbe?

Počas prvých dní kontrolujte pôdu denne. Zalievajte podľa potreby tak, aby koreňový bal zostal mierne vlhký, nie premokrený.

Treba zalievať aj pri daždi?

Áno, bezprostredne po výsadbe je vhodná zálievka aj vtedy, keď sa očakáva dážď. Pomôže spojiť zeminu s koreňovým balom.

Je lepšie zalievať ráno alebo večer?

Najvhodnejšie je ráno. Večer možno zalievať počas horúčav, ale listy by nemali zostávať dlhodobo mokré.

Je vhodné rastliny po výsadbe hneď zamulčovať?

Áno. Mulč pomáha udržiavať vlhkosť a obmedzuje burinu. Nesmie však zasypať krčok ani stred rastliny.

Môžem použiť geotextíliu?

Pod štrkom a medzi väčšími krami môže byť vhodná. V trvalkovom záhone, ktorý chcete okopávať, meniť alebo nechať voľne rozrastať, ju radšej nepoužívajte.

Čo robiť, keď rastlina po výsadbe zvädne?

Skontrolujte vlhkosť koreňového balu. Ak je suchý, dôkladne zalejte. Ak je mokrý, nezalievajte a skontrolujte odtok. Rastlinu možno dočasne zatieniť.

Ako vysadiť rastlinu, ktorá má veľmi stočené korene?

Korene jemne uvoľnite prstami. Pri veľmi pevnom bale možno urobiť niekoľko plytkých zvislých rezov čistým nožom.

Môžem vysádzať počas horúčavy?

Je lepšie počkať na miernejší deň. Ak to nie je možné, vysádzajte skoro ráno alebo večer, koreňové baly dôkladne navlhčite a rastliny dočasne zatiente.

Kedy môžem po výsadbe začať hnojiť?

Až keď sa rastlina začne zakoreňovať a vytvárať nový rast. Pri dobre pripravenej pôde často postačí kompost a hnojenie podľa potreby neskôr.

Ako rýchlo sa nový záhon zapojí?

Menšie trvalky môžu vytvoriť súvislejší porast za dve až tri sezóny. Kry, trávy a stromy potrebujú podľa druhu dlhšie obdobie.

Zhrnutie

Správna výsadba rastlín do záhona začína ešte pred vykopaním prvej jamy. Pôda musí byť prekyprená, odburinená a upravená podľa nárokov plánovaných druhov. Rastliny najskôr rozmiestnite v kvetináčoch a skontrolujte ich výšku, farebnosť, opakovanie aj budúce rozostupy.

Koreňové baly pred výsadbou dôkladne navlhčite. Jamy kopte širšie než bal, ale nie zbytočne hlboké. Väčšinu rastlín vysádzajte v rovnakej hĺbke, v akej rástli v nádobe. Koreňový krčok stromov a krov nesmie byť hlboko zasypaný.

Silno stočené korene jemne uvoľnite, ale koreňový bal nerozoberajte viac, než je potrebné. Výsadbovú jamu zasypte pôvodnou upravenou zeminou, pôdu jemne pritlačte a rastlinu dôkladne zalejte. Po zaliatí skontrolujte, či sa neprepadla alebo či koreňový bal nezostal odkrytý.

Povrch záhona zamulčujte, ale mulč nenahrňte ku krčkom rastlín ani ku kmeňom. Počas prvých týždňov pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy. Nové rastliny potrebujú rovnomernú zálievku, nie však trvalé premokrenie.

Najdôležitejšie je neponáhľať sa. Dobre rozmiestnené rastliny, správna hĺbka, primerané rozostupy a dôkladná zálievka vytvoria základ zdravého záhona, ktorý sa počas ďalších rokov prirodzene zapojí a nebude vyžadovať neustále presádzanie a opravy.

Ako pripraviť pôdu pred výsadbou záhona

Správna príprava pôdy patrí medzi najdôležitejšie kroky pri zakladaní nového záhona. Aj kvalitné, zdravé a správne vybrané rastliny môžu po výsadbe slabo rásť, ak je pôda zhutnená, zaburinená, premokrená alebo chudobná na živiny.

Pôdu je vhodné pripraviť ešte pred nákupom rastlín. Neskoršie zlepšovanie zeminy medzi koreňmi vysadených trvaliek, krov a stromov je podstatne náročnejšie. Dôkladná príprava na začiatku uľahčí starostlivosť o záhon počas ďalších rokov, obmedzí burinu a pomôže rastlinám rýchlejšie sa zakoreniť.

Spôsob prípravy závisí najmä od typu pôdy, jej priepustnosti, predchádzajúceho využitia plochy a nárokov plánovaných rastlín. Inak sa pripravuje suchomilný záhon s levanduľami a jukami a inak záhon s hortenziami, hostami alebo papraďami.

Prečo je príprava pôdy pred výsadbou taká dôležitá?

Korene rastlín potrebujú dostatok:

• vzduchu,
• vody,
• živín,
• priestoru,
• organickej hmoty,
• pôdnych mikroorganizmov.

V zhutnenej pôde sa korene rozrastajú pomaly a majú obmedzený prístup ku kyslíku. V premokrenej zemine môžu hniť, zatiaľ čo v príliš piesočnatej pôde rastliny rýchlo trpia suchom a nedostatkom živín.

Dobre pripravená pôda:

• ľahšie prijíma vodu,
• zadržiava primerané množstvo vlahy,
• odvádza jej prebytok,
• podporuje rast koreňov,
• znižuje potrebu častého hnojenia,
• obmedzuje vznik prázdnych miest,
• zlepšuje zdravotný stav rastlín,
• uľahčuje odstraňovanie buriny.

Príprava pôdy nie je iba pridanie nového substrátu do výsadbových jám. Najlepší výsledok dosiahnete úpravou celej plochy budúceho záhona.

Kedy je najlepší čas na prípravu pôdy?

Pôdu možno pripravovať počas väčšiny roka, ak:

• nie je zamrznutá,
• nie je úplne premočená,
• nie je príliš tvrdá a vysušená,
• dá sa spracovať bez poškodenia štruktúry.

Najvhodnejším obdobím býva:

• jar pred výsadbou,
• koniec leta,
• jeseň.

Jesenná príprava má výhodu v tom, že pôda môže cez zimu prirodzene sadnúť. Hrubšie hrudy sa vplyvom mrazu rozpadnú a organická hmota sa začne postupne zapracovávať.

Ak chcete vysádzať na jar, záhon môžete pripraviť už počas predchádzajúcej jesene.

Pôdu nespracúvajte, keď je príliš mokrá

Jednou z častých chýb je rýľovanie alebo obrábanie mokrej ílovitej pôdy.

Pri spracovaní premočenej zeminy sa vytvárajú:

• tvrdé hrudy,
• zlepené vrstvy,
• utlačené plochy,
• nepriepustné steny výsadbových jám.

Jednoduchý test spočíva v stlačení pôdy v dlani. Ak sa vytvorí pevná lepkavá guľa, ktorá sa nerozpadá, pôda je ešte príliš mokrá.

Vhodne vlhká pôda drží tvar iba čiastočne a po jemnom stlačení sa začne rozpadať.

Krok 1: Určte veľkosť a tvar záhona

Pred začiatkom prác vyznačte presnú plochu.

Použiť môžete:

• záhradnú hadicu,
• špagát,
• drevené kolíky,
• piesok,
• ekologický značkovací sprej.

Pri oblých záhonoch je praktická záhradná hadica, ktorú možno jednoducho posúvať, kým nedosiahnete vhodný tvar.

Záhon by mal byť dostatočne široký na plánované rastliny. Pri trvalkovom záhone umožňuje šírka približne 1,5 až 3 metre vytvoriť prednú, strednú a zadnú výškovú vrstvu.

Príliš úzky záhon obmedzuje výber rastlín a často spôsobí, že väčšie druhy neskôr zasahujú do chodníka alebo trávnika.

Krok 2: Odstráňte trávnik

Ak vzniká záhon na mieste trávnika, trávne drny treba odstrániť alebo dôkladne zlikvidovať.

Ručné odstránenie trávnika

Najistejším riešením je:

1. Trávnik pokosiť nakrátko.
2. Ostrým rýľom narezať menšie štvorce.
3. Trávne drny podrezať.
4. Odstrániť ich aj s koreňmi.
5. Zeminu z koreňov otriasť späť do záhona.

Výhodou je okamžite pripravená plocha. Nevýhodou je fyzicky náročnejšia práca a odstránenie časti kvalitnej vrchnej pôdy.

Zakrytie trávnika kartónom

Trávnik možno potlačiť aj bez rýľovania.

Postup:

1. Trávu pokosiť čo najnižšie.
2. Povrch dôkladne poliať.
3. Rozložiť kartón bez plastových pások a lesklej potlače.
4. Kartóny prekryť približne o 15 až 20 centimetrov.
5. Navrstviť kompost, zeminu alebo organický materiál.
6. Plochu nechať niekoľko mesiacov rozkladať.

Táto metóda je vhodná najmä pri jesennej príprave alebo vtedy, keď sa s výsadbou neponáhľate.

Nie je ideálna pri silnom výskyte vytrvalých koreňových burín.

Krok 3: Dôkladne odstráňte burinu

Pred výsadbou treba odstrániť najmä vytrvalé buriny, ktoré sa dokážu obnoviť z malých kúskov koreňov.

Problémové sú napríklad:

• pýr plazivý,
• pupenec,
• pichliač,
• praslička,
• púpava,
• podzemnica,
• bršlica,
• žihľava.

Korene vyberajte ručne a snažte sa ich nepresekávať na množstvo malých častí.

Po výsadbe sa burina medzi koreňmi trvaliek odstraňuje podstatne ťažšie. Dôkladné vyčistenie plochy pred založením záhona môže ušetriť veľa práce počas ďalších rokov.

Čo robiť pri silno zaburinenej ploche?

Ak je plocha prerastená pýrom, pupencom alebo inými agresívnymi burinami, môže byť vhodné prípravu rozdeliť na viac etáp.

Možný postup:

1. Odstrániť nadzemné časti.
2. Pôdu prekypriť.
3. Vybrať čo najviac koreňov.
4. Plochu zavlažiť.
5. Počkať, kým zvyšné buriny znovu vyrastú.
6. Opäť ich odstrániť.
7. Až potom vysádzať.

Pri veľkom zamorení je niekedy lepšie odložiť výsadbu o niekoľko týždňov než neskôr bojovať s burinou v celom záhone.

Krok 4: Zistite, aký typ pôdy máte

Pred pridávaním kompostu, piesku alebo štrku je potrebné zistiť základný typ pôdy.

Najčastejšie sa stretávame s:

• ílovitou pôdou,
• piesočnatou pôdou,
• hlinitou pôdou,
• kamenistou pôdou,
• navážkou po výstavbe.

Jednoduchý test pôdy v ruke

Vezmite mierne vlhkú zeminu a skúste ju stlačiť medzi prstami.

Ílovitá pôda

• je lepkavá,
• dá sa tvarovať,
• vytvára pevný valček,
• po vyschnutí tvrdne,
• pomaly odvádza vodu.

Piesočnatá pôda

• je sypká,
• nedrží tvar,
• medzi prstami cítiť zrnká,
• rýchlo vysychá,
• slabo zadržiava živiny.

Hlinitá pôda

• drží tvar iba mierne,
• ľahko sa rozpadá,
• nie je príliš lepkavá,
• dobre zadržiava vodu,
• zároveň zostáva primerane priepustná.

Hlinitá pôda býva pre väčšinu záhradných rastlín najvhodnejšia.

Skontrolujte aj pôdu pod povrchom

Vrchných desať centimetrov môže vyzerať kvalitne, ale pod nimi sa môže nachádzať:

• tvrdá ílovitá vrstva,
• stavebná sutina,
• utlačená zemina,
• štrk,
• nepriepustné podložie,
• zvyšky betónu.

Na niekoľkých miestach vykopte skúšobnú jamu hlbokú približne 30 až 50 centimetrov.

Tak zistíte, či budú mať korene dostatok priestoru a či voda dokáže odtekať.

Krok 5: Otestujte priepustnosť pôdy

Priepustnosť je dôležitá najmä pri rastlinách citlivých na premokrenie.

Jednoduchý test:

1. Vykopte jamu hlbokú približne 30 až 40 centimetrov.
2. Naplňte ju vodou.
3. Nechajte vodu vsiaknuť.
4. Naplňte ju ešte raz.
5. Sledujte, ako dlho voda odteká.

Ak voda zostáva v jame do ďalšieho dňa, pôda je pravdepodobne málo priepustná.

Pri veľmi rýchlom vsiaknutí môže byť pôda piesočnatá alebo kamenistá a bude potrebovať viac organickej hmoty.

Čo robiť, ak voda v záhone stojí?

Najskôr treba zistiť príčinu.

Môže ísť o:

• ťažkú ílovitú pôdu,
• nepriepustné podložie,
• utlačenie stavebnou technikou,
• nízke miesto v teréne,
• vodu stekajúcu zo strechy alebo svahu,
• vysokú hladinu podzemnej vody.

Možné riešenia:

• vyvýšenie záhona,
• vytvorenie mierneho svahu,
• úprava pôdy vo väčšej hĺbke,
• drenážne potrubie,
• odvedenie dažďovej vody,
• výber rastlín vhodných do vlhkej pôdy.

Samotná vrstva štrku na dne každej výsadbovej jamy problém často nevyrieši.

Prečo štrk na dne jamy nemusí fungovať?

Ak vykopete jamu v ílovitej pôde a nasypete do nej štrk, voda nemusí mať kam odtekať. Jama môže fungovať ako nádoba, v ktorej sa voda zhromažďuje.

Účinnejšie je:

• upraviť širšiu plochu,
• rozrušiť zhutnené vrstvy,
• vytvoriť skutočný odtok,
• vysadiť rastliny mierne nad úroveň terénu,
• založiť vyvýšený záhon.

Krok 6: Skontrolujte pH pôdy

pH vyjadruje, či je pôda:

• kyslá,
• neutrálna,
• zásaditá.

Väčšine bežných záhradných rastlín vyhovuje mierne kyslá až neutrálna pôda.

Niektoré rastliny však majú osobitné požiadavky.

Kyslomilné rastliny

Medzi kyslomilné druhy patria napríklad:

• rododendrony,
• azalky,
• čučoriedky,
• vresy,
• pierisy,
• niektoré hortenzie.

Potrebujú kyslejšiu pôdu a nemali by sa vysádzať do vápenatej zeminy bez úpravy.

Rastliny obľubujúce neutrálne až zásadité pôdy

Patria sem napríklad:

• levandule,
• šalvie,
• tymian,
• niektoré rozchodníky,
• mnohé suchomilné trvalky.

pH možno zistiť jednoduchým domácim testom alebo presnejším rozborom pôdy.

Krok 7: Pôdu prekyprite

Po odstránení trávnika a buriny pôdu prekyprite.

Pri bežnom trvalkovom záhone postačuje spracovanie približne do hĺbky:

• 25 až 35 centimetrov.

Pri výsadbe väčších krov a stromov treba skontrolovať aj hlbšie vrstvy.

Použiť môžete:

• rýľ,
• rycie vidly,
• kultivátor,
• motyku,
• motorový kultivátor.

Rycie vidly menej premiešavajú pôdne vrstvy a môžu byť vhodné na rozrušenie zhutnenej pôdy.

Treba pôdu vždy preorať motorovým kultivátorom?

Nie. Motorový kultivátor urýchľuje prácu na väčšej ploche, ale má aj nevýhody.

Môže:

• rozsekať korene vytrvalých burín,
• vytvoriť pod spracovanou vrstvou utlačenú plochu,
• nadmerne rozbiť pôdnu štruktúru,
• premiešať nekvalitné podložie s vrchnou zeminou.

Pri silno zaburinenej ploche je lepšie najskôr ručne odstrániť korene a až potom pôdu mechanicky spracovať.

Ako hlboko pripravovať pôdu?

Orientačná hĺbka závisí od typu výsadby.

Letničky a nízke trvalky

Približne 20 až 30 centimetrov.

Bežný trvalkový záhon

Približne 25 až 35 centimetrov.

Väčšie trvalky a trávy

Približne 30 až 40 centimetrov.

Kry a menšie stromy

Treba pripraviť širšiu koreňovú zónu a rozrušiť pôdu aj pod úrovňou koreňového balu.

Korene väčšiny rastlín sa nerozvíjajú iba smerom nadol. Dôležitá je preto najmä dostatočne široká pripravená plocha.

Krok 8: Pridajte organickú hmotu

Kompost je jedným z najlepších materiálov na zlepšenie väčšiny záhradných pôd.

Pomáha:

• zlepšiť štruktúru,
• podporiť pôdny život,
• zadržiavať vodu,
• uvoľňovať živiny,
• zlepšiť spracovateľnosť pôdy.

Na bežný záhon možno rozprestrieť približne 3 až 7 centimetrov kvalitného vyzretého kompostu a zapracovať ho do vrchnej vrstvy.

Presné množstvo závisí od pôvodnej kvality pôdy.

Aký kompost je vhodný?

Používajte vyzretý kompost, ktorý:

• má tmavú farbu,
• vonia po lesnej pôde,
• nie je horúci,
• neobsahuje veľké množstvo nerozloženého materiálu,
• neobsahuje korene a semená burín.

Čerstvý alebo nedostatočne vyzretý kompost môže:

• viazať dusík,
• zahrievať pôdu,
• poškodzovať korene,
• obsahovať semená burín.

Môžem použiť čerstvý maštaľný hnoj?

Čerstvý hnoj nie je vhodný priamo ku koreňom väčšiny okrasných rastlín.

Môže:

• spáliť korene,
• obsahovať veľa amoniaku,
• podporiť príliš bujný mäkký rast,
• priniesť semená burín,
• zvýšiť zasolenie pôdy.

Používajte dobre vyzretý alebo kompostovaný hnoj. Najlepšie je zapracovať ho na jeseň pred jarnou výsadbou.

Suchomilné rastliny a mnohé bylinky nepotrebujú silno vyhnojenú pôdu.

Ako zlepšiť ílovitú pôdu?

Ílovitá pôda zadržiava veľa vody a pri vyschnutí môže byť veľmi tvrdá.

Pomôže:

• vyzretý kompost,
• jemnejšia drevná štiepka zapracovaná s predstihom,
• listovka,
• minerálne materiály,
• vyvýšenie záhona,
• pravidelné mulčovanie povrchu.

Pôdu upravujte na celej ploche, nie iba v jednotlivých jamách.

Má sa do ílovitej pôdy pridávať piesok?

Malé množstvo jemného piesku môže v ťažkom íle vytvoriť ešte kompaktnejšiu zmes podobnú betónu.

Na výraznú zmenu štruktúry by bolo potrebné veľké množstvo hrubého minerálneho materiálu.

Vhodnejšie môžu byť:

• hrubší kremičitý piesok,
• drobný štrk,
• lávová drť,
• pemza,
• keramzitová drvina,
• kompost.

Materiály vyberajte podľa rastlín a celkovej koncepcie záhona.

Ako zlepšiť piesočnatú pôdu?

Piesočnatá pôda rýchlo vysychá a slabo zadržiava živiny.

Pomôže:

• kvalitný kompost,
• listovka,
• vyzretý hnoj,
• jemnejšia hlinitá zemina,
• organický mulč,
• pravidelné dopĺňanie organickej hmoty.

Organickú hmotu pridávajte postupne. Piesočnatú pôdu nemožno trvalo zlepšiť jednorazovým zásahom.

Ako zlepšiť kamenistú pôdu?

Pri kamenistej pôde odstráňte najväčšie kamene, ktoré bránia výsadbe, ale nie je potrebné vyberať každý menší kameň.

Menšie kamene môžu zlepšovať:

• odtok vody,
• tepelnú stabilitu,
• štruktúru pôdy.

Doplňte:

• kompost,
• kvalitnú ornicu,
• listovku,
• vhodný substrát podľa typu rastlín.

Pri veľmi plytkej kamenistej vrstve môže byť lepším riešením vyvýšený záhon.

Ako upraviť nekvalitnú stavebnú navážku?

Po výstavbe domu býva pôda často premiešaná so:

• štrkom,
• tehlami,
• betónom,
• omietkou,
• ílom z výkopov,
• odpadom.

Najskôr odstráňte väčšie stavebné zvyšky. Potom skontrolujte hĺbku kvalitnej pôdy.

Pri veľmi nekvalitnom podloží môže byť potrebné:

• časť zeminy odviezť,
• doplniť kvalitnú ornicu,
• pridať kompost,
• vytvoriť vyvýšený záhon,
• zabezpečiť drenáž.

Nasypanie tenkej vrstvy substrátu na stavebnú navážku zvyčajne nestačí.

Krok 9: Upravte pôdu podľa plánovaných rastlín

Pôdu nepripravujte univerzálne bez ohľadu na budúcu výsadbu.

Pôda pre suchomilný záhon

Pre levandule, šalvie, rozchodníky, juky a suchomilné trávy má byť pôda:

• veľmi priepustná,
• skôr chudobnejšia,
• nezamokrená,
• s vyšším podielom minerálnej zložky.

Použiť možno:

• záhradnú zeminu,
• hrubší piesok,
• drobný štrk,
• lávovú drť,
• menšie množstvo kompostu.

Nadmerne výživná pôda môže spôsobiť mäkký rast a slabšie kvitnutie.

Pôda pre bežný trvalkový záhon

Väčšine trvaliek vyhovuje:

• hlinitá pôda,
• primeraný obsah kompostu,
• dobrá priepustnosť,
• rovnomerná vlhkosť.

Príliš ľahkú pôdu zlepšite organickou hmotou, veľmi ťažkú pôdu prekyprite a upravte na väčšej ploche.

Pôda pre hortenzie

Hortenzie potrebujú:

• výživnú pôdu,
• dostatok humusu,
• rovnomernú vlhkosť,
• dobrú priepustnosť,
• ochranu pred úplným vyschnutím.

Vhodný je kvalitný kompost, listovka a organický mulč.

Pôda nesmie byť neustále podmáčaná.

Pôda pre rododendrony a azalky

Potrebujú:

• kyslú pôdu,
• vzdušnú štruktúru,
• dostatok organickej hmoty,
• rovnomernú vlhkosť,
• minimum vápnika.

Použiť možno substrát pre kyslomilné rastliny, jemnú borovicovú kôru a ďalšie kyslé organické materiály.

Kyslomilný záhon je vhodné oddeliť od okolitej vápenatej pôdy.

Pôda pre okrasné trávy

Nároky sa líšia podľa druhu.

Suchomilné trávy potrebujú:

• priepustnú zeminu,
• slnečné miesto,
• menej živín.

Trávy do vlhšej pôdy potrebujú:

• viac humusu,
• pravidelnú vlahu,
• hlbšiu pôdu.

Pred výsadbou vždy skontrolujte požiadavky konkrétneho druhu.

Pôda pre mrazuvzdorné palmy a juky

Tieto rastliny potrebujú najmä:

• kvalitný odtok vody,
• vzdušnú koreňovú zónu,
• ochranu pred zimným premokrením,
• mierne vyvýšené stanovište.

Do ťažkej pôdy pridajte minerálnu zložku a rastliny vysaďte na mierny násyp. Samotná hlboká jama vyplnená ľahkým substrátom nie je vhodná, ak je okolie tvorené nepriepustným ílom.

Krok 10: Odstráňte veľké hrudy a zarovnajte povrch

Po zapracovaní kompostu a ďalších materiálov pôdu nahrubo zarovnajte.

Odstráňte:

• kamene prekážajúce pri výsadbe,
• zvyšné korene burín,
• stavebný odpad,
• veľké nerozložené kusy organického materiálu.

Povrch nemusí byť dokonale jemný ako pri výseve trávnika. Pre trvalky, kry a stromy je dôležitejšia hlboká kyprá štruktúra.

Má sa pôda po príprave utlačiť?

Pôdu silno neutláčajte. Stačí ju mierne zarovnať a nechať prirodzene sadnúť.

Pri veľmi nakyprenej pôde je vhodné:

• plochu zaliať,
• nechať niekoľko dní až týždňov sadnúť,
• potom doplniť prípadné prepadnuté miesta.

Ak zasadíte rastliny do čerstvo navezenej a nesadnutej zeminy, môžu sa neskôr ocitnúť príliš hlboko.

Krok 11: Nechajte pôdu odpočinúť

Ak máte čas, nechajte pripravený záhon niekoľko týždňov bez výsadby.

Počas tohto obdobia:

• pôda sadne,
• vzídu zvyšné semená burín,
• ukážu sa korene, ktoré ste neodstránili,
• organické materiály sa začnú prepájať so zeminou.

Mladú burinu následne plytko odstráňte.

Tento postup je veľmi účinný najmä pri zakladaní väčšieho trvalkového záhona.

Falošné výsevné lôžko proti burine

Pripravenú pôdu možno mierne zavlažiť a počkať, kým vyklíčia semená burín.

Potom povrch plytko prekyprite alebo burinu odstráňte motykou.

Postup možno zopakovať viackrát.

Výhodou je menšie množstvo buriny po výsadbe rastlín.

Krok 12: Pripravte výsadbový plán

Pred samotnou výsadbou už treba vedieť:

• ktoré rastliny budú v záhone,
• aké budú vysoké,
• akú konečnú šírku dosiahnu,
• koľko kusov potrebujete,
• aké rozostupy treba dodržať,
• kde budú hlavné dominanty.

Rastliny s podobnými nárokmi vysádzajte do spoločných zón.

Nevhodné je napríklad umiestniť do rovnakej pôdy a zavlažovacej zóny:

• levanduľu a hortenziu,
• juku a astilbu,
• rozchodník a hostu.

Krok 13: Rastliny najskôr rozmiestnite v kvetináčoch

Pred kopaním jám položte všetky rastliny na pripravený záhon.

Skontrolujte:

• výškové vrstvenie,
• rozostupy,
• opakovanie druhov,
• farebné kombinácie,
• pohľad z okna alebo terasy,
• dostupnosť pri údržbe.

Až po konečnej kontrole začnite s výsadbou.

Tento krok pomáha predísť zbytočnému presádzaniu.

Treba do každej jamy pridávať substrát?

Vo väčšine prípadov je lepšie zlepšiť celú plochu než vytvárať jednotlivé vrecká úplne odlišného substrátu.

Ak dáte do ílovitej pôdy výsadbovú jamu naplnenú iba rašelinovým substrátom, môže sa v nej:

• zhromažďovať voda,
• koreňový bal príliš rýchlo vysušovať,
• vytvoriť výrazný rozdiel medzi jamou a okolím,
• obmedziť prerastanie koreňov do pôvodnej zeminy.

Zeminu z jamy zmiešajte s vhodným množstvom kompostu alebo substrátu, ale zachovajte prechod k okolitej pôde.

Treba pri výsadbe pridávať hnojivo?

Pri dobre pripravenej pôde nie je vysoká dávka hnojiva priamo do jamy potrebná.

Koncentrované minerálne hnojivo môže pri kontakte poškodiť korene.

Bezpečnejšie je:

• použiť vyzretý kompost,
• pridať pomaly pôsobiace hnojivo podľa návodu,
• začať s prihnojovaním až po zakorenení.

Suchomilné trvalky často silné hnojenie vôbec nepotrebujú.

Ako pripraviť pôdu pod stromy a kry?

Pri stromoch a kroch nekopte iba úzku hlbokú jamu.

Lepšia je jama:

• širšia než koreňový bal,
• s rozrušenými stenami,
• približne rovnako hlboká ako koreňový bal,
• bez hladkých utlačených okrajov.

Rastlinu nevysádzajte hlbšie, než rástla v nádobe alebo v škôlke.

Koreňový krčok má zostať na úrovni okolitej pôdy alebo mierne nad ňou pri sadaní zeminy.

Ako pripraviť pôdu pod trvalky?

Pri trvalkách pripravte celú plochu do hĺbky približne 25 až 35 centimetrov.

Odstráňte vytrvalé buriny a podľa typu pôdy pridajte:

• kompost,
• listovku,
• minerálnu zložku,
• kvalitnú záhradnú zeminu.

Trvalky nevysádzajte do malých otvorov vyrezaných v neupravenej tvrdej pôde. Ich korene potrebujú priestor na rozrastanie do strán.

Ako pripraviť pôdu pod cibuľoviny?

Cibuľoviny potrebujú:

• priepustnú pôdu,
• ochranu pred stojatou vodou,
• dostatočnú hĺbku,
• voľnú zeminu bez veľkých kameňov.

Ťažkú pôdu možno zlepšiť hrubším pieskom alebo jemným štrkom v širšej zóne.

Najmä tulipány, okrasné cesnaky a mnohé suchomilné cibuľoviny neznášajú zimné premokrenie.

Je geotextília vhodná pod záhon?

Geotextília môže byť užitočná v niektorých typoch výsadieb, ale nie je univerzálnym riešením.

Kedy môže byť vhodná?

• pod štrkovým mulčom,
• medzi väčšími krami,
• pri výsadbe, ktorá sa nebude často meniť,
• tam, kde sa nebude pravidelne okopávať.

Kedy ju radšej nepoužiť?

• v trvalkovom záhone,
• pri rastlinách, ktoré sa majú rozrastať,
• ak plánujete delenie a presádzanie,
• ak chcete zapracovávať kompost,
• ak budete záhon okopávať motykou.

Burina sa časom môže zakoreniť aj v mulči nad geotextíliou.

Ak ju použijete, upevnite ju plastovými klincami a pri rastlinách vytvorte dostatočne veľké otvory.

Kartón namiesto geotextílie

Kartón sa časom rozloží a môže pomôcť potlačiť trávu alebo jednoročné buriny.

Je vhodný najmä:

• pod hrubú vrstvu štiepky,
• pri zakladaní prírodného záhona,
• pri jesennej príprave,
• pod kry a stromy.

Nevýhodou je, že neodstráni agresívne koreňové buriny a pri príliš hrubej vrstve môže dočasne obmedziť prestup vody.

Ako pripraviť záhon bez rýľovania?

Takzvaná bezrýľová metóda spočíva vo vrstvení organických materiálov na povrch.

Možný postup:

1. Pokosiť trávu.
2. Odstrániť vytrvalé buriny.
3. Rozložiť kartón.
4. Pridať približne 10 až 20 centimetrov kompostu alebo kvalitnej zeminy.
5. Povrch zamulčovať.
6. Nechať vrstvy sadnúť alebo priamo vysádzať do vrchnej vrstvy.

Metóda je vhodná najmä na kvalitnom podloží bez problémov s odtokom vody.

Ak je pod pôdou tvrdá stavebná navážka alebo nepriepustný íl, samotné vrstvenie na povrchu problém nevyrieši.

Ako pripraviť vyvýšený záhon?

Vyvýšený okrasný záhon je vhodný pri:

• ťažkej pôde,
• vysokej hladine vody,
• kamenistom podloží,
• potrebe lepšej drenáže,
• pestovaní suchomilných rastlín.

Záhon možno vyvýšiť približne o 20 až 50 centimetrov podľa podmienok.

Výplň môže pozostávať z:

• kvalitnej ornice,
• kompostu,
• minerálnej zložky,
• substrátu prispôsobeného rastlinám.

Nepoužívajte iba čistý rašelinový substrát. Časom sadá, rýchlo presychá a môže mať nevhodnú štruktúru.

Ako pripraviť pôdu na svahu?

Na svahu treba zabrániť odtekaniu vody a erózii.

Pomôže:

• vytvorenie miernych terás,
• výsadba pôdopokryvných rastlín,
• mulč,
• kamene,
• kokosové alebo jutové siete,
• vedenie rastlín v pásoch naprieč svahom.

Pôdu nekyprite tak, aby všetka voda smerovala priamo dole svahom.

Pri výsadbe vytvorte okolo rastlín mierne záchytné jamky, ktoré umožnia vode vsiaknuť.

Ako pripraviť pôdu pri plote alebo múre?

Pôda pri múre môže byť:

• suchšia pod presahom strechy,
• plná stavebných zvyškov,
• prehrievaná,
• utlačená,
• vápnitá.

Pred výsadbou skontrolujte hĺbku kvalitnej zeminy a prístup dažďovej vody.

Pri suchom mieste môže byť potrebná kvapková závlaha.

Rastliny nevysádzajte tesne k základom. Ponechajte priestor na údržbu fasády a prúdenie vzduchu.

Ako pripraviť pôdu pod štrkový záhon?

Štrkový záhon nie je iba bežný záhon zasypaný kameňom.

Pôda má byť:

• dôkladne odburinená,
• priepustná,
• vhodná pre suchomilné rastliny,
• bez nadmerného množstva kompostu.

Postup:

1. Odstráňte burinu a trávnik.
2. Upravte ťažkú pôdu minerálnym materiálom.
3. Vytvorte mierny sklon na odtok vody.
4. Vysaďte rastliny.
5. Povrch prekryte štrkom alebo lávovou drťou.

Geotextília je možná, ale pri hustej trvalkovej výsadbe môže neskôr komplikovať údržbu.

Ako pripraviť pôdu pod kôrový mulč?

Kôra je vhodná najmä ku:

• kram,
• stromom,
• hortenziám,
• papradiam,
• hostám,
• prírodným výsadbám.

Pred aplikáciou:

• odstráňte burinu,
• pôdu prekyprite,
• pridajte kompost podľa potreby,
• rastliny vysaďte,
• dôkladne zalejte.

Kôru naneste približne v hrúbke 5 až 8 centimetrov.

Nenahrňte ju ku krčkom trvaliek ani priamo ku kmeňom.

Treba pred výsadbou použiť herbicíd?

Vo väčšine menších záhonov možno burinu odstrániť mechanicky.

Pri používaní herbicídov treba presne dodržiavať:

• povolenie prípravku,
• návod výrobcu,
• ochranné pomôcky,
• vhodné počasie,
• časový odstup pred výsadbou.

Postrek nepoužívajte bez rozmyslu na ploche, kde sa nachádzajú okolité okrasné alebo úžitkové rastliny.

Mechanické odstránenie koreňov zostáva dôležité aj po odumretí nadzemných častí.

Ako dlho trvá príprava pôdy?

Závisí od stavu plochy.

Kvalitná pôda bez buriny

Príprava môže trvať jeden až niekoľko dní.

Trávnik s bežnou pôdou

Treba počítať s odstránením drnov, kyprením a zapracovaním kompostu.

Silno zaburinená plocha

Príprava môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov.

Stavebná navážka alebo premokrená pôda

Môže byť potrebná výmena zeminy, drenáž alebo vyvýšenie záhona.

Dôkladnú prípravu sa neoplatí urýchľovať na úkor kvality.

Koľko zeminy alebo kompostu potrebujem?

Objem vypočítate podľa plochy záhona a hrúbky pridávanej vrstvy.

Príklad:

Záhon má rozlohu 20 m² a chcete pridať 5 cm kompostu.

Výpočet:

20 × 0,05 = 1 m³ kompostu.

Pri objednávaní sypkých materiálov počítajte s miernou rezervou, pretože materiál sa po rozprestretí a sadnutí zhutní.

Najčastejšie chyby pri príprave pôdy

Vyhnite sa najmä týmto chybám:

• výsadbe priamo do trávnika,
• ponechaniu koreňov vytrvalých burín,
• obrábaniu príliš mokrej pôdy,
• úprave iba malých výsadbových jám,
• použitiu čistého rašelinového substrátu,
• príliš veľkému množstvu čerstvého hnoja,
• nadmernému hnojeniu pred výsadbou,
• pridaniu malého množstva jemného piesku do ílu,
• vytvoreniu štrkovej vrstvy bez odtoku,
• vysadeniu rastlín do čerstvo navezenej nesadnutej pôdy,
• ignorovaniu pH,
• rovnakému substrátu pre všetky druhy rastlín,
• použitiu geotextílie v záhone určenom na okopávanie,
• zasypaniu koreňových krčkov mulčom,
• podceneniu stavebnej navážky,
• výsadbe bez testu odtoku vody.

Príprava pôdy krok za krokom

Praktický postup možno zhrnúť nasledovne:

1. Vyznačte veľkosť a tvar záhona.
2. Odstráňte trávnik.
3. Vyberte vytrvalé buriny aj s koreňmi.
4. Vykopte skúšobné jamy.
5. Zistite typ pôdy.
6. Otestujte odtok vody.
7. Podľa potreby zmerajte pH.
8. Pôdu prekyprite do vhodnej hĺbky.
9. Pridajte vyzretý kompost.
10. Ťažkú alebo piesočnatú pôdu upravte vhodnými materiálmi.
11. Odstráňte kamene a stavebný odpad.
12. Povrch zarovnajte.
13. Pôdu zalejte a nechajte sadnúť.
14. Odstráňte novo vzídenú burinu.
15. Pripravte výsadbový plán.
16. Rastliny rozložte v nádobách.
17. Vysaďte ich do správnej hĺbky.
18. Dôkladne zalejte.
19. Pridajte vhodný mulč.

Často kladené otázky

Treba pred založením záhona odstrániť všetku trávu?

Áno. Trávnik a jeho korene by inak prerastali medzi nové rastliny. Trávne drny možno odstrániť mechanicky alebo potlačiť kartónom a vrstvou organického materiálu.

Ako hlboko treba pôdu prekypriť?

Pri bežnom trvalkovom záhone približne do hĺbky 25 až 35 centimetrov. Pri stromoch a väčších kroch treba skontrolovať aj hlbšie vrstvy.

Koľko kompostu pridať do záhona?

Najčastejšie postačuje vrstva približne 3 až 7 centimetrov, ktorá sa zapracuje do vrchnej pôdy. Množstvo závisí od kvality pôvodnej zeminy.

Je vhodné dať do záhona čistý záhradnícky substrát?

Čistý rašelinový substrát nie je vhodný ako jediná výplň veľkého záhona. Rýchlo sadá a presychá. Lepšie je zmiešať kvalitnú zeminu s kompostom a minerálnou zložkou podľa potreby.

Ako zlepšiť ťažkú ílovitú pôdu?

Zapracujte kompost a vhodnú hrubšiu minerálnu zložku. Upravte väčšiu plochu, rozrušte zhutnené vrstvy a pri citlivých rastlinách vytvorte vyvýšený záhon.

Môžem do ílovitej pôdy pridať piesok?

Áno, ale iba vhodný hrubší piesok a vo väčšom množstve. Malé množstvo jemného piesku môže íl ešte viac spevniť.

Ako zlepšiť piesočnatú pôdu?

Pridajte kompost, listovku, kvalitnú hlinitú zeminu a organický mulč. Organickú hmotu bude potrebné pravidelne dopĺňať.

Je potrebné testovať pH pôdy?

Nie vždy, ale je to vhodné pri kyslomilných rastlinách, nejasných problémoch s rastom alebo pri pôde s vysokým obsahom vápnika.

Treba do výsadbových jám pridávať hnojivo?

Vysoké dávky minerálneho hnojiva priamo ku koreňom nie sú vhodné. Lepšie je pripraviť pôdu kompostom a hnojivo použiť neskôr podľa nárokov rastlín.

Môžem použiť čerstvý maštaľný hnoj?

Nie priamo ku koreňom. Použite vyzretý alebo kompostovaný hnoj, najlepšie zapracovaný s dostatočným predstihom.

Je drenážna vrstva zo štrku vždy potrebná?

Nie. Ak voda nemá kam odtekať, môže sa nad štrkom hromadiť. Dôležitejší je odtok vody z celej koreňovej zóny.

Ako dlho nechať pripravenú pôdu sadnúť?

Aspoň niekoľko dní, ideálne dva až štyri týždne. Pri navezenej pôde alebo väčšom množstve organického materiálu aj dlhšie.

Je geotextília vhodná pod trvalkový záhon?

Vo väčšine prípadov nie. Sťažuje rozrastanie, delenie, okopávanie a pridávanie kompostu. Vhodnejšia môže byť pod štrkom alebo medzi väčšími krami.

Ako zabrániť burine bez geotextílie?

Pomôže dôkladné odstránenie koreňov, falošné výsevné lôžko, správna hustota výsadby a vrstva vhodného mulču.

Môžem vysádzať ihneď po úprave pôdy?

Áno, ak pôda nie je príliš kyprá a nehrozí výrazné sadnutie. Po navážke zeminy alebo väčšej úprave je lepšie nechať záhon určitý čas ustáliť.

Zhrnutie

Príprava pôdy rozhoduje o tom, ako rýchlo sa nový záhon zapojí a ako bude vyzerať počas ďalších rokov. Najskôr presne vyznačte plochu, odstráňte trávnik a dôkladne vyberte vytrvalé buriny aj s koreňmi.

Následne zistite typ pôdy, skontrolujte jej hĺbku a otestujte odtok vody. Ťažkú ílovitú pôdu treba prekypriť a upraviť kompostom a vhodnou minerálnou zložkou. Piesočnatá pôda potrebuje viac organickej hmoty, ktorá pomôže zadržať vodu a živiny.

Pôdu upravujte na celej ploche záhona, nie iba v jednotlivých výsadbových jamách. Používajte vyzretý kompost a vyhnite sa vysokým dávkam čerstvého hnoja alebo minerálneho hnojiva priamo pri koreňoch.

Spôsob prípravy vždy prispôsobte plánovaným rastlinám. Suchomilné trvalky, juky a palmy potrebujú priepustnejšiu a menej výživnú pôdu. Hortenzie, hosty a paprade vyžadujú viac humusu a rovnomernejšiu vlhkosť. Rododendrony a azalky potrebujú kyslé prostredie.

Po úprave nechajte pôdu sadnúť, odstráňte novo vzídenú burinu a až potom rozmiestnite rastliny. Dôkladne pripravená pôda podporí zdravé zakorenenie, obmedzí problémy s premokrením a výrazne zjednoduší budúcu údržbu celého záhona.

Ako navrhnúť záhon krok za krokom – kompletný sprievodca

Dobre navrhnutý záhon nevzniká iba náhodným výberom pekných rastlín. Musí zohľadňovať podmienky v záhrade, veľkosť priestoru, budúcu výšku rastlín, obdobie kvitnutia, farebnosť, nároky na vodu aj množstvo času, ktoré chcete venovať údržbe.

Najčastejšou chybou je nákup rastlín bez predchádzajúceho plánu. Jednotlivé druhy môžu samostatne vyzerať krásne, ale po vysadení vedľa seba nemusia vytvoriť harmonický celok. Niektoré rastliny prerastú ostatné, ďalšie budú trpieť nedostatkom svetla alebo vody a záhon môže byť po odkvitnutí veľkú časť roka prázdny.

Pri návrhu je preto vhodné postupovať systematicky. Najskôr treba preskúmať stanovište, určiť veľkosť a tvar záhona, vybrať jeho štýl a až potom zostaviť konkrétnu kombináciu rastlín.

Prečo sa oplatí pripraviť plán záhona?

Plán pomáha predísť chybám, ktoré sa po výsadbe opravujú len ťažko.

Vďaka návrhu môžete:

• správne rozmiestniť vysoké a nízke rastliny,
• vytvoriť harmonickú farebnú kombináciu,
• zabezpečiť kvitnutie počas celej sezóny,
• dodržať vhodné rozostupy,
• vybrať rastliny s podobnými nárokmi,
• určiť potrebný počet kusov,
• odhadnúť cenu výsadby,
• znížiť budúcu údržbu,
• vyhnúť sa zbytočnému presádzaniu.

Aj jednoduchý náčrt na papieri je lepší než výsadba bez plánu.

Krok 1: Určte účel záhona

Pred výberom rastlín si ujasnite, čo má záhon v záhrade plniť.

Môže slúžiť ako:

• hlavná okrasná dominanta,
• výsadba pri terase,
• predzáhradka,
• oddelenie jednotlivých častí záhrady,
• zakrytie plota alebo múru,
• zvýšenie súkromia,
• prilákanie včiel a motýľov,
• nenáročná výsadba s minimálnou údržbou,
• sezónne kvitnúci záhon,
• celoročne dekoratívna výsadba.

Účel ovplyvní výšku rastlín, hustotu výsadby aj výber konkrétnych druhov.

Záhon pri terase by mal byť dekoratívny zblízka, nemal by obsahovať príliš veľa ostrých rastlín ani druhov lákajúcich veľké množstvo hmyzu tesne pri sedení. Záhon pri plote môže obsahovať vyššie trávy, kry alebo stromy, ktoré vytvoria pozadie a súkromie.

Krok 2: Presne zmerajte priestor

Zmerajte:

• dĺžku záhona,
• šírku záhona,
• vzdialenosť od chodníka,
• vzdialenosť od domu alebo plota,
• prípadný sklon terénu,
• polohu existujúcich stromov,
• umiestnenie inžinierskych sietí,
• priestor potrebný na kosenie a údržbu.

Rozmery si zakreslite na papier. Stačí jednoduchá mierka, napríklad jeden centimeter na papieri môže predstavovať pol metra alebo jeden meter v záhrade.

Pri nepravidelnom záhone si vyznačte:

• najširšie miesto,
• najužšie miesto,
• oblúky,
• rohy,
• existujúce rastliny,
• kamene,
• studňu,
• osvetlenie,
• závlahu.

Bez presných rozmerov sa ťažko určuje potrebný počet rastlín.

Krok 3: Sledujte slnečné podmienky

Stanovište patrí medzi najdôležitejšie kritériá.

Slnečné stanovište

Za slnečné sa považuje miesto s približne šiestimi alebo viacerými hodinami priameho slnka denne.

Vhodné sú napríklad:

• levandule,
• šalvie,
• echinacey,
• rudbekie,
• rebríčky,
• rozchodníky,
• okrasné trávy,
• kocúrniky,
• fakľovky.

Polotieň

Polotieň má približne tri až šesť hodín priameho slnka alebo rozptýlené svetlo počas väčšiny dňa.

Vhodné sú:

• hortenzie,
• hosty,
• heuchery,
• astilby,
• brunery,
• niektoré paprade,
• hakonechloy,
• pakosty.

Tieň

Tieňom sa označuje miesto s veľmi malým množstvom priameho slnka.

Vhodné sú najmä:

• paprade,
• hosty,
• pachysandry,
• zimozeleň,
• niektoré ostrice,
• čemerice,
• pľúcniky.

Svetelné podmienky sledujte počas celého dňa. Miesto môže byť ráno slnečné a popoludní úplne zatienené domom alebo stromami.

Krok 4: Preskúmajte pôdu

Rastliny potrebujú nielen správne množstvo svetla, ale aj vhodnú pôdu.

Skontrolujte:

• či je pôda piesočnatá alebo ílovitá,
• ako rýchlo vysychá,
• či sa po daždi tvorí stojatá voda,
• či je pôda zhutnená,
• aké má približné pH,
• koľko obsahuje organickej hmoty.

Piesočnatá pôda

Rýchlo odvádza vodu a prehrieva sa. Potrebuje viac organickej hmoty a častejšiu zálievku.

Vhodné sú suchomilné rastliny, napríklad:

• levanduľa,
• rozchodník,
• šalvia,
• kavyľ,
• perovskia,
• juka.

Ílovitá pôda

Drží veľa vody a môže byť zhutnená. Treba ju zlepšiť kompostom, štrkom alebo ďalšími materiálmi, ktoré podporia štruktúru a odtok vody.

Vhodné môžu byť:

• hortenzie,
• denivky,
• zápleváky,
• niektoré trávy,
• astilby,
• pakosty.

Humózna záhradná pôda

Je najuniverzálnejšia. Dobre zadržiava vlahu, ale zároveň zostáva vzdušná.

Vyhovuje veľkému množstvu trvaliek, krov a menších stromov.

Ako jednoducho otestovať odtok vody?

Vykopte jamu približne 30 až 40 centimetrov hlbokú a naplňte ju vodou. Po vsiaknutí ju naplňte ešte raz.

Ak voda zostáva v jame mnoho hodín alebo do ďalšieho dňa, pôda je pravdepodobne málo priepustná.

V takom prípade pomôže:

• úprava väčšej plochy,
• zapracovanie kompostu,
• použitie hrubšej minerálnej zložky,
• drenáž,
• vyvýšenie záhona,
• výber rastlín znášajúcich vlhkejšiu pôdu.

Krok 5: Vyberte štýl záhona

Záhon by mal ladiť s domom a so zvyškom záhrady.

Moderný záhon

Typické prvky:

• čisté línie,
• menší počet druhov,
• väčšie opakujúce sa skupiny,
• okrasné trávy,
• biela, zelená, fialová alebo strieborná farebnosť,
• štrk alebo jednoduchý mulč.

Vhodné rastliny:

• Calamagrostis,
• Pennisetum,
• Salvia,
• Echinacea,
• Allium,
• rozchodník,
• levanduľa.

Vidiecky záhon

Typické prvky:

• bohaté kvitnutie,
• prirodzené miešanie farieb,
• romantický vzhľad,
• väčšie množstvo tradičných trvaliek.

Vhodné rastliny:

• pivonky,
• floxy,
• margaréty,
• stračonôžky,
• ruže,
• echinacey,
• rebríčky,
• zvončeky.

Prírodný záhon

Typické prvky:

• uvoľnené skupiny,
• trávy,
• dlhé sezónne pôsobenie,
• suché súkvetia ponechané cez zimu,
• rastliny vhodné pre opeľovače.

Vhodné rastliny:

• rudbekie,
• echinacey,
• veroniky,
• šalvie,
• astry,
• okrasné trávy,
• krvavce,
• rebríčky.

Stredomorský záhon

Typické prvky:

• suchomilné rastliny,
• sivé a striebristé listy,
• štrk,
• aromatické bylinky,
• teplé slnečné stanovište.

Vhodné rastliny:

• levanduľa,
• šalvia,
• tymian,
• perovskia,
• rozchodník,
• kavyľ,
• juka,
• mrazuvzdorná palma.

Exotický záhon

Typické prvky:

• veľké listy,
• výrazné tvarové kontrasty,
• palmy,
• banánovníky,
• bambusy,
• juky,
• fakľovky,
• veľkolisté trvalky.

Krok 6: Vyberte hlavnú rastlinu

Každý záhon by mal mať jednu alebo niekoľko hlavných rastlín, ktoré vytvoria jeho charakter.

Hlavnou rastlinou môže byť:

• menší okrasný strom,
• výrazný ker,
• palma,
• vysoká okrasná tráva,
• hortenzia,
• ruža,
• väčšia skupina dominantných trvaliek.

V menšom záhone často stačí jedna dominanta. Vo väčšom priestore možno hlavnú rastlinu zopakovať alebo vytvoriť viacero centier pozornosti.

Dominantu neumiestňujte automaticky presne do stredu. Prirodzenejšie často pôsobí mierne posunutá do jednej tretiny záhona.

Krok 7: Vytvorte výškové vrstvy

Najjednoduchší spôsob návrhu je rozdeliť záhon na tri vrstvy.

Zadná vrstva

Do zadnej časti patria najvyššie rastliny.

Môžu to byť:

• vysoké trávy,
• hortenzie,
• vyššie kry,
• stračonôžky,
• verbeny,
• vysoké rudbekie,
• menšie stromy.

Pri ostrovnom záhone, ktorý je viditeľný zo všetkých strán, umiestnite najvyššie rastliny do stredu.

Stredná vrstva

Táto časť vytvára hlavný objem výsadby.

Vhodné sú:

• echinacey,
• šalvie,
• rebríčky,
• denivky,
• fakľovky,
• stredne vysoké trávy,
• heuchery,
• menšie hortenzie.

Predná vrstva

Do prednej časti patria nízke druhy, ktoré zakryjú okraj záhona.

Vhodné sú:

• nízke rozchodníky,
• kocúrniky,
• levandule,
• pakosty,
• nízke šalvie,
• materina dúška,
• nízke ostrice,
• pôdopokryvné rastliny.

Ako vysoké rastliny vyberať?

Pri záhone pri plote možno orientačne použiť:

• zadná vrstva: nad 100 centimetrov,
• stredná vrstva: približne 40 až 100 centimetrov,
• predná vrstva: približne 10 až 40 centimetrov.

Výška uvedená na etikete je orientačná. Rastlina môže byť v kvalitnej pôde vyššia a v suchých podmienkach nižšia.

Krok 8: Zohľadnite obdobie kvitnutia

Dobrý záhon nemá kvitnúť iba niekoľko týždňov.

Rozdeľte rastliny podľa obdobia:

Jar

• cibuľoviny,
• čemerice,
• bergénie,
• pľúcniky,
• brunery,
• iberky,
• floxy šidlolisté.

Začiatok leta

• pivonky,
• šalvie,
• kocúrniky,
• rebríčky,
• margaréty,
• kosatce.

Vrchol leta

• echinacey,
• rudbekie,
• floxy,
• denivky,
• fakľovky,
• levandule.

Koniec leta a jeseň

• astry,
• rozchodníky,
• veternice,
• okrasné trávy,
• heléniá,
• neskoré rudbekie.

Ideálne je, keď v každom období kvitnú najmenej dva alebo tri druhy.

Krok 9: Myslite aj na listy a zimnú štruktúru

Záhon nemá byť zaujímavý iba v čase kvitnutia.

Dekoratívne listy majú napríklad:

• heuchery,
• hosty,
• paprade,
• brunery,
• juky,
• bergénie,
• okrasné trávy.

Zimnú štruktúru vytvárajú:

• trávy,
• rozchodníky,
• echinacey,
• rudbekie,
• hortenzie,
• vždyzelené kry,
• ihličnany.

Suché súkvetia niektorých rastlín možno ponechať až do jari. Záhon zostane zaujímavý a zároveň poskytne potravu alebo úkryt živočíchom.

Krok 10: Vyberte farebnú kombináciu

Farby výrazne ovplyvňujú celkový dojem.

Harmonická kombinácia

Používa susedné farby, napríklad:

• modrú a fialovú,
• ružovú a purpurovú,
• žltú a oranžovú.

Pôsobí pokojne a jednotne.

Kontrastná kombinácia

Spája protikladné farby, napríklad:

• fialovú a žltú,
• modrú a oranžovú,
• červenú a zelenú.

Pôsobí výraznejšie a dynamickejšie.

Jednofarebný záhon

Používa jednu hlavnú farbu v rôznych odtieňoch.

Príklad bielo-zeleného záhona:

• biela echinacea,
• biela šalvia,
• biela hortenzia,
• zelené trávy,
• strieborné listy.

Viacfarebný záhon

Môže pôsobiť prirodzene a vidiecky, ale treba dbať na opakovanie farieb, aby výsadba nevyzerala chaoticky.

Koľko farieb použiť?

V menšom záhone často stačia dve hlavné farby a jedna doplnková.

Napríklad:

• fialová,
• biela,
• zelená ako neutrálna farba.

Vo veľkom prírodnom záhone možno použiť viac farieb, ale mali by sa pravidelne opakovať.

Krok 11: Opakujte rastliny

Opakovanie je jedným z najdôležitejších pravidiel profesionálne pôsobiaceho záhona.

Namiesto desiatich rôznych rastlín po jednom kuse je často lepšie použiť:

• tri druhy po troch až piatich kusoch,
• jednu dominantu,
• jednu pôdopokryvnú rastlinu.

Opakovaním vzniká:

• poriadok,
• rytmus,
• jednotnosť,
• výraznejší farebný efekt.

Jeden kus každej rastliny môže pôsobiť ako zbierka, nie ako premyslená výsadba.

Krok 12: Vysádzajte rastliny do skupín

Trvalky vyzerajú najlepšie v skupinách.

Orientačne možno použiť:

• veľké rastliny po 1 až 3 kusoch,
• stredné rastliny po 3 až 5 kusoch,
• menšie rastliny po 5 až 9 kusoch,
• pôdopokryvné druhy vo väčších plochách.

Nepárne počty často pôsobia prirodzenejšie.

Rastliny nevysádzajte do presných radov, ak nechcete formálny štýl. Lepšie vyzerajú nepravidelné trojuholníkové alebo oblúkové skupiny.

Krok 13: Dodržte správne rozostupy

Najčastejšou chybou je príliš hustá alebo príliš riedka výsadba.

Pri výsadbe treba sledovať konečnú šírku rastliny.

Orientačné rozostupy:

• nízke pôdopokryvné trvalky: 20 až 30 centimetrov,
• menšie trvalky: 30 až 40 centimetrov,
• stredne veľké trvalky: 40 až 60 centimetrov,
• veľké trvalky: 60 až 100 centimetrov,
• okrasné trávy: podľa druhu približne 40 až 120 centimetrov,
• kry: podľa konečnej šírky približne 60 centimetrov až niekoľko metrov.

Neposudzujte rozostup podľa veľkosti rastliny v predajnom kvetináči.

Ako vypočítať počet rastlín?

Počet závisí od odporúčaného rozostupu.

Orientačne na jeden štvorcový meter:

• pri rozstupe 25 centimetrov približne 16 rastlín,
• pri rozstupe 30 centimetrov približne 9 až 11 rastlín,
• pri rozstupe 40 centimetrov približne 6 rastlín,
• pri rozstupe 50 centimetrov približne 4 rastliny,
• pri rozstupe 70 centimetrov približne 2 rastliny.

Počet vždy upravte podľa konečnej veľkosti konkrétneho druhu.

Krok 14: Kombinujte rastliny s rovnakými nárokmi

Rastliny v jednej časti záhona by mali mať podobné požiadavky na:

• svetlo,
• vodu,
• pôdu,
• živiny,
• pH,
• zimnú ochranu.

Nevhodná kombinácia je napríklad levanduľa a hortenzia vysadená v rovnakej mokrej pôde.

Levanduľa potrebuje:

• slnko,
• priepustnú pôdu,
• menej vody.

Hortenzia potrebuje:

• viac vlahy,
• výživnejšiu pôdu,
• často polotieň.

Ak ich chcete použiť v jednej záhrade, vytvorte rozdielne výsadbové zóny.

Krok 15: Zvážte náročnosť údržby

Pred výberom rastlín si úprimne určte, koľko času chcete venovať starostlivosti.

Údržbu zvyšujú:

• rastliny vyžadujúce pravidelný rez,
• krátkoveké trvalky,
• druhy náchylné na vyväzovanie,
• citlivé rastliny,
• veľké množstvo rozdielnych druhov,
• rastliny vyžadujúce častú zálievku,
• nevhodne zvolená pôda,
• agresívne sa rozrastajúce rastliny.

Nenáročnejší záhon možno vytvoriť z:

• okrasných tráv,
• rozchodníkov,
• šalvií,
• kocúrnikov,
• echinaceí,
• rudbekií,
• levandúľ,
• odolných krov.

Krok 16: Nakreslite výsadbový plán

Na papier zakreslite tvar záhona a jednotlivé skupiny rastlín.

Použite kruhy alebo ovály, ktoré približne znázorňujú konečnú šírku rastlín.

Do plánu zapíšte:

• názov rastliny,
• počet kusov,
• výšku,
• farbu,
• obdobie kvitnutia,
• rozostup.

Môžete použiť jednoduché označenia:

• A – hlavná dominanta,
• B – vysoké rastliny,
• C – stredná vrstva,
• D – predná vrstva,
• E – pôdopokryvné rastliny.

Ako rozdeliť záhon na predný, stredný a zadný rad?

Pri záhone pri plote alebo stene je vhodné členenie:

Predný rad

Nízke rastliny približne do 30 až 40 centimetrov.

Stredný rad

Rastliny vysoké približne 40 až 80 centimetrov.

Zadný rad

Rastliny nad približne 80 centimetrov.

Rady nemusia byť rovné. Jednotlivé skupiny sa môžu mierne prelínať, aby záhon pôsobil prirodzene.

Krok 17: Pripravte rozpočet

Cena záhona závisí od:

• veľkosti plochy,
• počtu rastlín,
• veľkosti predávaných rastlín,
• použitia stromov a krov,
• prípravy pôdy,
• mulču,
• obrubníkov,
• závlahy,
• dekorácií.

Pri obmedzenom rozpočte možno:

• kúpiť menšie rastliny,
• vysadiť ich v správnych rozostupoch,
• použiť menej druhov,
• rozdeliť realizáciu na etapy,
• doplniť dočasné letničky,
• časom rozdeliť rozrastené trvalky.

Nezahusťujte záhon iba preto, aby vyzeral hotovo hneď po výsadbe.

Krok 18: Pripravte pôdu

Príprava pôdy výrazne ovplyvní budúci rast.

Postup:

1. Odstráňte trávnik a burinu.
2. Vyberte korene vytrvalých burín.
3. Pôdu prekyprite.
4. Podľa potreby zapracujte kompost.
5. Upravte štruktúru ťažkej alebo piesočnatej pôdy.
6. Zarovnajte povrch.
7. Nechajte pôdu mierne sadnúť.
8. Rozmiestnite rastliny ešte v kvetináčoch.

Vytrvalú burinu treba odstrániť dôkladne. Po výsadbe sa medzi koreňmi trvaliek likviduje podstatne ťažšie.

Treba pod záhon použiť geotextíliu?

Geotextília môže byť vhodná pod štrkové plochy alebo pri výsadbe menšieho počtu krov.

Pri trvalkovom záhone však často spôsobuje problémy:

• komplikuje delenie rastlín,
• bráni prirodzenému rozrastaniu,
• sťažuje presádzanie,
• neumožňuje jednoduché zapracovanie kompostu,
• burina môže časom rásť v mulči nad textíliou.

Ak chcete záhon pravidelne okopávať alebo meniť, geotextíliu nepoužívajte.

Pri použití ju upevnite plastovými klincami a vytvorte dostatočne veľké otvory pre rastliny.

Krok 19: Rozmiestnite rastliny pred výsadbou

Všetky rastliny najskôr položte na záhon v kvetináčoch.

Potom sa na výsadbu pozrite:

• spredu,
• z terasy,
• z okna,
• z chodníka,
• z viacerých strán.

Skontrolujte:

• či dominanta nie je príliš v strede,
• či sa farby opakujú,
• či sú skupiny dostatočne veľké,
• či vysoké rastliny nezakrývajú nízke,
• či sú dodržané rozostupy,
• či zostáva priestor na rast.

Až potom začnite s výsadbou.

Krok 20: Správne rastliny vysaďte

Postup výsadby:

1. Rastlinu pred výsadbou polejte.
2. Vykopte jamu o niečo väčšiu než koreňový bal.
3. Vyberte rastlinu z nádoby.
4. Jemne uvoľnite veľmi stočené korene.
5. Vysaďte ju do rovnakej hĺbky, v akej rástla v kvetináči.
6. Pôdu pritlačte.
7. Dôkladne zalejte.
8. Povrch zamulčujte.

Rastliny nevysádzajte príliš hlboko. Báza výhonkov má zostať približne na úrovni okolitej pôdy.

V akom poradí vysádzať záhon?

Najpraktickejšie poradie:

1. stromy,
2. veľké kry,
3. vysoké trávy,
4. dominantné trvalky,
5. stredne vysoké trvalky,
6. nízke rastliny,
7. pôdopokryvné druhy,
8. cibuľoviny.

Tak sa zníži riziko poškodenia malých rastlín počas manipulácie s väčšími kusmi.

Krok 21: Vyberte vhodný mulč

Mulč obmedzuje burinu, chráni pôdu a pomáha udržiavať vlahu.

Kôra

Vhodná je:

• pod kry,
• k hortenziám,
• do prírodných výsadieb,
• do vlhších záhonov.

Drevná štiepka

Je vhodná do väčších prírodných výsadieb. Časom sa rozkladá a treba ju dopĺňať.

Štrk

Vhodný je:

• do moderných záhonov,
• k suchomilným rastlinám,
• k palmám a jukám,
• do stredomorských výsadieb.

Kompostový mulč

Pomáha zlepšovať pôdu, ale burinu potláča menej než hrubšia kôra alebo štiepka.

Mulč nenahrňte priamo ku krčkom rastlín a ku kmeňom drevín.

Krok 22: Naplánujte zavlažovanie

Po výsadbe potrebuje záhon pravidelnú zálievku, kým sa rastliny nezakorenia.

Možnosti:

• ručné zalievanie,
• kvapková závlaha,
• zavlažovacia hadica,
• automatický systém.

Kvapková závlaha dodáva vodu priamo ku koreňom a obmedzuje zvlhčovanie listov.

Rastliny s rozdielnymi nárokmi rozdeľte do samostatných zavlažovacích zón.

Ako zalievať nový záhon?

Po výsadbe zalievajte:

• pomaly,
• výdatne,
• priamo ku koreňom,
• podľa počasia,
• najlepšie ráno.

Časté povrchové polievanie podporuje plytké korene. Vhodnejšia je hlbšia zálievka v primeraných intervaloch.

Krok 23: Doplňte cibuľoviny

Cibuľoviny predĺžia sezónu najmä na jar.

Vhodné sú:

• tulipány,
• narcisy,
• okrasné cesnaky,
• krokusy,
• modrice,
• snežienky.

Vysádzajte ich medzi trvalky, ktoré neskôr zakryjú žltnúce listy cibuľovín.

Okrasné cesnaky veľmi dobre dopĺňajú šalvie, trávy, echinacey a levandule.

Krok 24: Plánujte vývoj záhona v čase

Nový záhon nebude vyzerať husto hneď po výsadbe.

V prvom roku:

• rastliny sa zakoreňujú,
• vznikajú medzery,
• treba viac odstraňovať burinu,
• zálievka je častejšia.

V druhom roku:

• trvalky začínajú vytvárať väčšie trsy,
• výsadba sa prepája,
• kvitnutie je bohatšie.

V treťom roku:

• záhon dosahuje plnší vzhľad,
• niektoré rastliny treba rozdeliť,
• môže byť potrebná korekcia rozostupov.

Plánujte podľa veľkosti dospelých rastlín, nie podľa okamžitého vzhľadu.

Krok 25: Sledujte záhon a upravujte ho

Ani kvalitný plán nemusí byť úplne nemenný.

Počas sezóny sledujte:

• ktoré rastliny rastú príliš rýchlo,
• ktoré sú zatienené,
• kde zostávajú prázdne miesta,
• či sa farby vhodne dopĺňajú,
• či záhon kvitne počas celej sezóny,
• ktoré rastliny sa na stanovišti necítia dobre.

Po jednej alebo dvoch sezónach možno:

• niektoré trvalky presadiť,
• rozdeliť veľké trsy,
• doplniť cibuľoviny,
• vymeniť nevhodný druh,
• rozšíriť skupiny najúspešnejších rastlín.

Ako navrhnúť záhon pri plote?

Pri plote treba vytvoriť postupné výškové vrstvy.

Zadná časť:

• vyššie trávy,
• hortenzie,
• menšie stromy,
• vyššie kry.

Stredná časť:

• echinacey,
• rudbekie,
• denivky,
• fakľovky,
• šalvie.

Predná časť:

• levandule,
• kocúrniky,
• rozchodníky,
• nízke trávy,
• pakosty.

Neumiestňujte všetky vysoké rastliny do rovného radu. Prirodzenejšie pôsobia väčšie nepravidelné skupiny.

Ako navrhnúť ostrovný záhon?

Ostrovný záhon je viditeľný zo všetkých strán.

Najvyššie rastliny umiestnite:

• do stredu,
• mierne mimo stredu,
• do niekoľkých dominantných skupín.

Smerom k okrajom výšku znižujte.

Okraj by mal byť:

• plynulý,
• mierne zvlnený,
• dobre prístupný pri kosení,
• ukončený nízkymi rastlinami.

Ako navrhnúť úzky záhon?

V úzkom priestore použite menší počet druhov a kompaktnejšie rastliny.

Vhodné sú:

• úzke okrasné trávy,
• šalvie,
• levandule,
• nižšie echinacey,
• rozchodníky,
• menšie hortenzie,
• stĺpovité dreviny.

Vyhnite sa rastlinám s veľkou šírkou alebo oblúkovito previsnutými výhonmi, ktoré by zasahovali do chodníka.

Ako navrhnúť záhon pri terase?

Pri terase vyberajte rastliny, ktoré sú dekoratívne zblízka.

Dôležité sú:

• pekné listy,
• dlhé kvitnutie,
• vôňa,
• kontrolovaný rast,
• minimum ostrých tŕňov,
• jednoduchá údržba.

Vhodné sú:

• levandule,
• šalvie,
• okrasné trávy,
• hortenzie,
• echinacey,
• kocúrniky,
• menšie javory,
• sezónne nádoby.

Silno medonosné rastliny neumiestňujte priamo k jedálenskému stolu, ak vám väčšie množstvo včiel prekáža.

Ako navrhnúť záhon pred domom?

Predzáhradka by mala pôsobiť reprezentatívne počas väčšiny roka.

Použite:

• jednu hlavnú dominantu,
• vždyzelený prvok,
• opakujúce sa skupiny trvaliek,
• okrasné trávy,
• cibuľoviny na jar,
• jednoduchú farebnú schému.

Výsadba nemá zakrývať:

• okná,
• vchod,
• číslo domu,
• výhľad pri výjazde,
• chodník.

Ako navrhnúť záhon na slnko?

Príklad kombinácie:

Zadná vrstva:

• Calamagrostis,
• vyššia Echinacea,
• Verbena bonariensis.

Stredná vrstva:

• Salvia,
• Rudbeckia,
• Achillea,
• Pennisetum.

Predná vrstva:

• levanduľa,
• kocúrnik,
• nízky rozchodník.

Takýto záhon potrebuje priepustnú pôdu a po zakorenení môže byť pomerne odolný voči suchu.

Ako navrhnúť záhon do polotieňa?

Príklad kombinácie:

Zadná vrstva:

• hortenzie,
• vyššie paprade,
• rodgersie.

Stredná vrstva:

• hosty,
• astilby,
• heuchery.

Predná vrstva:

• pakosty,
• brunery,
• nízke ostrice,
• zimozeleň.

Dôležitá je humózna pôda a dostatok vlahy.

Ako navrhnúť záhon s minimálnou údržbou?

Vyberajte odolné dlhoveké rastliny s podobnými nárokmi.

Vhodná kombinácia na slnko:

• Calamagrostis,
• Pennisetum,
• Echinacea,
• Salvia,
• rozchodník,
• kocúrnik.

Údržba môže pozostávať najmä z:

• jarného odstránenia suchých častí,
• občasnej zálievky,
• dopĺňania mulču,
• delenia rastlín po niekoľkých rokoch.

Aj nenáročný záhon potrebuje počas prvého roka pravidelnú starostlivosť.

Ako navrhnúť záhon pre včely a motýle?

Vyberte rastliny s postupným kvitnutím.

Vhodné sú:

• šalvie,
• levandule,
• kocúrniky,
• echinacey,
• rebríčky,
• rudbekie,
• verbeny,
• astry,
• rozchodníky,
• tymian.

Používajte jednoduché kvety, ku ktorým má hmyz ľahký prístup.

Obmedzte chemické postreky počas kvitnutia.

Ako navrhnúť záhon, ktorý kvitne od jari do jesene?

Príklad postupnosti:

Jar:

• tulipány,
• narcisy,
• brunery.

Začiatok leta:

• šalvie,
• kocúrniky,
• pivonky.

Leto:

• echinacey,
• rudbekie,
• rebríčky.

Jeseň:

• astry,
• rozchodníky,
• okrasné trávy.

Medzi kvitnúcimi rastlinami používajte druhy s dekoratívnymi listami, aby záhon zostal zaujímavý aj medzi jednotlivými obdobiami.

Ako navrhnúť moderný trvalkový záhon?

Použite menší počet druhov vo veľkých opakujúcich sa skupinách.

Príklad:

• Calamagrostis ako vysoký rytmický prvok,
• Echinacea ako hlavná kvitnúca trvalka,
• Salvia ako nižšia farebná plocha,
• rozchodník na jesenný efekt,
• okrasné cesnaky na jar,
• štrk alebo jemná kôra ako mulč.

Farebnosť môže byť:

• fialová,
• biela,
• zelená.

Ako navrhnúť záhon s okrasnými trávami?

Okrasné trávy by nemali byť iba náhodne rozmiestnené medzi kvetmi.

Použite ich ako:

• pozadie,
• opakujúci sa rytmus,
• dominantnú skupinu,
• prechod medzi trvalkami,
• zimnú štruktúru.

Vhodné kombinácie:

• Pennisetum a Echinacea,
• Calamagrostis a Salvia,
• Panicum a Rudbeckia,
• Miscanthus a Verbena,
• Hakonechloa a hosty.

Ako navrhnúť záhon s hortenziami?

Hortenzie vytvárajú hlavnú kostru výsadby.

Doplniť ich možno:

• okrasnými trávami,
• hostami,
• heucherami,
• papraďami,
• pakostmi,
• cibuľovinami.

Hortenzie metlinaté možno na slnečnejšom mieste kombinovať s:

• Pennisetum,
• Echinacea,
• Salvia,
• rozchodníkom.

Treba zabezpečiť dostatok vody.

Najčastejšie chyby pri navrhovaní záhona

Vyhnite sa najmä týmto chybám:

• výberu rastlín iba podľa farby kvetu,
• ignorovaniu svetelných podmienok,
• príliš veľkému počtu druhov,
• jednému kusu z každej rastliny,
• výsadbe bez ohľadu na budúcu veľkosť,
• rovnomernému rozmiestneniu bez skupín,
• krátkemu obdobiu kvitnutia,
• kombinovaniu rozdielnych nárokov na vodu,
• príliš úzkemu záhonu pre veľké rastliny,
• nevhodnej príprave pôdy,
• príliš hustej výsadbe,
• príliš riedkej výsadbe,
• zabudnutiu na zimný vzhľad,
• podceneniu údržby,
• použitiu geotextílie tam, kde sa majú trvalky rozrastať.

Často kladené otázky

Koľko druhov rastlín použiť v jednom záhone?

V menšom záhone často postačí päť až sedem druhov. Vo väčšom záhone ich môže byť viac, ale jednotlivé druhy by sa mali opakovať vo väčších skupinách.

Koľko rastlín potrebujem na jeden štvorcový meter?

Závisí od ich konečnej veľkosti. Pri menších trvalkách to môže byť 7 až 12 kusov, pri stredných približne 4 až 7 kusov a pri veľkých iba 1 až 3 kusy.

Je lepšie vysádzať rastliny v párnom alebo nepárnom počte?

Prirodzenejšie často pôsobia nepárne skupiny, napríklad tri, päť alebo sedem kusov. Pri veľkých plochách však presný počet nie je taký dôležitý ako celkový tvar skupiny.

Ako široký má byť trvalkový záhon?

Pre jednoduché vrstvenie je vhodná šírka aspoň 1,5 až 2 metre. Záhon široký 2,5 až 3 metre umožňuje lepšie kombinovať prednú, strednú a zadnú vrstvu.

Kedy je najlepší čas na založenie záhona?

Najvhodnejšia je jar alebo jeseň. Rastliny pestované v nádobách možno vysádzať počas celej vegetácie, ak nie je pôda zamrznutá a zabezpečíte dostatok vody.

Treba pred výsadbou odstrániť celý trávnik?

Áno. Trávne drny a korene vytrvalých burín treba odstrániť, aby neprerastali medzi nové rastliny.

Je vhodná geotextília pod trvalky?

Vo väčšine trvalkových záhonov nie je ideálna. Bráni rozrastaniu, sťažuje presádzanie a komplikovane sa cez ňu upravuje pôda.

Ako zabrániť burine bez geotextílie?

Pomôže dôkladná príprava pôdy, správna hustota výsadby, mulč a pravidelné odstraňovanie mladých burín počas prvých rokov.

Môžem miešať trvalky, kry a stromy?

Áno. Takáto kombinácia vytvára stabilnejšiu kostru a dlhšiu dekoratívnosť. Treba však dodržať dostatok priestoru pre korene a koruny drevín.

Ako dosiahnuť, aby záhon vyzeral dobre aj v zime?

Použite okrasné trávy, hortenzie, rozchodníky, echinacey, vždyzelené kry a rastliny s dekoratívnymi suchými súkvetiami.

Čo vysadiť na prázdne miesta počas prvého roka?

Možno použiť letničky, cibuľoviny alebo rastliny v nádobách. Nevysádzajte však ďalšie veľké trvalky príliš nahusto.

Kedy možno záhon hodnotiť ako hotový?

Trvalkový záhon dosahuje plnší vzhľad zvyčajne počas druhého až tretieho roka. Niektoré pomaly rastúce dreviny potrebujú ešte viac času.

Zhrnutie

Návrh záhona začína dôkladným posúdením stanovišťa. Najskôr zmerajte priestor, sledujte množstvo slnka, preskúmajte pôdu a ujasnite si, akú funkciu má výsadba plniť.

Následne vyberte štýl, hlavnú dominantu a rastliny do prednej, strednej a zadnej vrstvy. Kombinujte druhy s podobnými nárokmi na svetlo, pôdu a vodu. Myslite na obdobie kvitnutia, dekoratívne listy aj zimnú štruktúru.

Používajte menší počet druhov vo väčších opakujúcich sa skupinách. Rastliny rozmiestňujte podľa ich konečnej veľkosti a dodržujte dostatočné rozostupy. Záhon nemusí vyzerať úplne zaplnený hneď po výsadbe.

Pred výsadbou pripravte pôdu, odstráňte burinu a všetky rastliny najskôr rozložte v kvetináčoch. Po kontrole výsadbu zrealizujte, dôkladne zalejte a doplňte vhodný mulč.

Dobre navrhnutý záhon sa postupne vyvíja. Počas prvých rokov ho sledujte, upravujte a podľa potreby dopĺňajte. Správna príprava zabezpečí, že výsadba bude nielen krásna, ale aj zdravá, vyvážená a primerane nenáročná na údržbu.